Skoro ráno vstať, aby sa pred prácou stihli zastaviť u lekára po recept pre rodičov, potom vysoké pracovné nasadenie, popoludní nákup a podvečer utekať do rodičovského bytu, postarať sa. Večer doma navariť, upratať a dospievajúcemu tínedžerovi poskytnúť nejaké to vreckové. Zrazu je deň preč, únava a vyčerpanie sú nesmierne. Bremeno alebo sendvič?
Sendvičová generácia po slovensky
Slovenské ženy nesú na pleciach dvojité, niekedy dokonca až trojité bremeno. Pracujú, vychovávajú deti a zároveň sú to ony, na ktoré sa rodina spolieha v poskytovaní opatery a starostlivosti. K takémuto stavu prispelo i dedičstvo socialistickej politiky, ktorá umožnila ženám participovať na trhu práce. Chybička nastala len v tom, že so vstupom do „sveta práce“ sa vytúžená emancipácia nekonala a povinnosti žien sa znásobili – okrem starostlivosti pribudla aj záťaž v práci. Západné feministky a ženy v USA nám závideli. Ony si totiž možnosť pracovať a rozvíjať kariéru museli tvrdo vybojovať. Zaujímavé však je, že podobná skúsenosť ako je tá naša, dobehla aj ich. No kým u nás sa hovorí o „x-násobnom bremene“, na druhej strane Atlantiku sa pre tento fenomén udomácnilo označenie „sendvičová generácia“.
Oba koncepty majú spoločné viacero kľúčových momentov. Skrýva sa za nimi precitnutie z presvedčenia, že práca (a hlavne možnosť zarábať) ženy oslobodí, no zhodujú sa aj v poukazovaní na abnormálne fyzické a psychické zaťaženie dnešných žien. A napokon, čo je tiež veľmi dôležité – obe označenia evokujú psychologický pocit ťažoby a zovretia. Ten je ženám, ktoré oscilujú medzi prácou, domácnosťou a starostlivosťou o členov rodiny, dobre známy.
Pojem „sendvičová generácia“ však predsa len hovorí ešte o čosi viac. Upozorňuje aj na stále rastúce kvantum starostlivosti, ktorá sa od žien vyžaduje. Inak povedané – žena, ktorá sa nachádza v sendviči, je stláčaná čoraz väčšou gramážou a počtom ingrediencií.
Deti, starí rodičia a manžel
Hoci by sa mohlo zdať, že označenie „sendvičová generácia“ je úplne nové, história tohto pojmu sa datuje o niekoľko desaťročí dozadu. Prvý raz o tomto fenoméne hovorila v 80. rokoch sociálna pracovníčka, aktivistka Dorothy A. Millerová. Je fascinujúce, že hoci ide o koncept starý 35 rokov, výstižne opisuje javy, s ktorými sa čoraz viac konfrontujú aj dnešné ženy, a to aj na Slovensku. Pravdepodobne je to preto, že sa Dorothy podarilo vyhmatať demografické a sociologické trendy, ktoré sa prehlbujú dodnes – celkové starnutie populácií a neskoršie osamostatňovanie detí.
Ženy, ktoré pôvodne opisovala táto teoretička, mali 30–40 rokov, vychovávali potomstvo, pracovali, viedli domácnosť a navyše sa usilovali vyhovieť aj predstavám svojich manželov a rodičov. Koncept sendvičovej generácie dnes rozpracovávajú viaceré autorky. Umožňuje im vysvetliť frustráciu a vyčerpanie veľkého množstva súčasných žien. Rozdiel spočíva hádam iba v tom, že skupina žien, o ktorej hovoria, je širšia. Vekové rozpätie narástlo, „sendvičové“ sú dnes aj šesťdesiatničky. Takisto sa už veľmi nehovorí o snahe vyhovieť požiadavkám rodičov, skôr sa tematizuje konkrétna starostlivosť, ktorú si seniori vyžadujú (napr. domáce ošetrovanie). A keďže sa dnes ľudia dožívajú vyššieho veku, zdá sa, že táto téma bude aktuálna ešte dlho.
Polovičný úväzok navyše
„Sendvičová žena“ sa stará o starých a chorých rodičov, a zároveň aj o manžela a deti. Tie už síce môžu byť dospelé, ale rodičovský servis, ubytovanie a strava zadarmo im vyhovujú. Ďalší stupeň zaťaženia nastáva, ak je domácnosť multigeneračná a bývajú v nej aj malé vnúčatá. No a ak sa ráta s tým, že žena preberie aj hlavnú zodpovednosť za domáce práce, celkový počet hodín, ktorý jej tieto činnosti zaberú, môže byť rovnaký, akoby mala okrem zamestnania ešte ďalší polovičný či celý úväzok.
Žonglovanie medzi prácou a starostlivosťou má aj ďalšie závažné následky. Keďže tieto ženy zápasia s chronickým nedostatkom času, často vynechávajú preventívne prehliadky a nevenujú dostatočnú pozornosť svojmu vlastnému zdraviu. Ustavičný stres nezriedka ústi do depresií či pocitov vyhorenia. Emocionálna vyprahnutosť a mechanizácia (onen „panáčik na kľúčik“) sú typickým sprievodným javom.
Stratégie prežitia
Vitajte v sendviči – špeciálna webová stránka pre sendvičovú generáciu! Manažment stresu pre sendvičové ženy! Zvládnite to, nenechajte sa zvalcovať! Finančné poradenstvo pre ľudí v sendviči. Podporná skupina pre všetkých v sendviči. Alebo aj: Kurz prípravy na sendvičový život. To sú služby a produkty, ktoré dnes ponúka trh v USA pre túto cieľovú skupinu, sú neuveriteľné. Napokon, ľudí, ktorí sú v sendviči, je veľa a obchodníci pochopili, že sa z nich dá vytĺcť celkom slušný kapitál.
Úrady práce a ministerstvá pre sociálne záležitosti si vedú o sendvičovej generácii samostatné štatistiky. Okrem zratúvania percentuálneho zastúpenia v celej generácii kvantifikujú aj mieru stresu a vyčísľujú finančnú záťaž, ktorá sa so životom v sendviči spája. Niektorí zamestnávatelia zase vytvárajú ústretovejšie pracovné podmienky, napríklad možnosť skráteného úväzku bez rizika straty práce a pod. No a sendvičová generácia, ktorá si nemôže dovoliť zaplatiť profesionálnu starostlivosť o seniorov či deti alebo prenechať upratovanie domácnosti agentúre, sa usiluje si pomôcť, ako len vie. Napríklad aj zakladaním on-line komunít, na ktorých sa dá vyhľadať bezplatná pomoc.
<MT>Som či nie som v ,,tom"? <A>Vyslovenie vety „Som v sendviči“ je pre mnohé ženy náročné. Má takmer charakter sociálnej stigmy. Mnohé z nich si svoju situáciu nepriznávajú. Interpretujú ju skreslene, prípadne si nahovárajú, že je iba dočasná, no pri ťažko chorých rodičoch môže ísť o desaťročia starostlivosti. Ako je to vôbec na Slovensku? Počet žien, ktoré žijú v sendviči, je pravdepodobne vysoký. K tejto téme by viac vedeli povedať sociológovia a sociologičky, ale vari všetci poznáme z nášho okolia príbehy žien, ktoré žijú v konštantnom napätí, natiahnuté na škripci medzi prácou a starostlivosťou. Predstava o obetavej slovenskej žene, ktorá zvládne všetko, často blokuje pomenovanie situácie pravdivými slovami. Stále funguje presvedčenie, ktoré som raz počula vysloviť jednu typickú predstaviteľku tohto fenoménu: „Zrobic še treba, šak na to sme tu!“ Takto to však nemusí byť stále. Podobne ako sa o to pokúšajú v zahraničí, aj my sa môžeme v našej kuchyni snažiť pripraviť „zdravší sendvič“.