Ohlas nebol veľmi frenetický. Z mestského zastupiteľstva sa k výzve pridali štyria poslanci. Zostáva len veriť, že mlčanie ostatných neznamená prejavenie podpory ľuďom, ktorí pri predchádzajúcom pochode svojím agresívnym správaním prerušili cyklistické preteky a napadli rodinu s malým dieťaťom. Možno rovnako ako signatári občianskej výzvy dúfali, že na Primaciálnom paláci opäť bude viať zástava, ktorá jednoznačné stanovisko vyjadruje. A tu sa začína príbeh, ktorý nevdojak vyvoláva spomienky na Jána Jesenského či Jána Chalupku.
Po zverejnení výzvy sa bratislavský magistrát ozval jednému z aktivistov, či náhodou príslušnú zástavu nemá. Vraj ju nikde nevedia nájsť a ani bývalý poradca primátora o nej nič nevie. Nakoniec sa dohodli, že im vyrobí a dodá novú. Je dobré vedieť, že máme v meste poriadok.
Keď som sa v onen deň predieral mnohojazyčným davom v uliciach starej Bratislavy, na balkóne Primaciálneho paláca viala zástava Bratislavy, Slovenska a Európskej únie. Oproti na Novej radnici visia rovnaké. Stále. Primátor vyhlásil, že „vyvesením vlajok na radnicu sme si pripomenuli, že Bratislava je multikultúrne mesto“. Len jedna chýbala: tá, ktorú si ľudia vyžiadali a ktorej odkaz je najjednoznačnejší.