Z tohto miesta pred takmer 70 rokmi utekal pred bojmi môj dedo s rodinou. Za krátko sa mu podarilo vrátiť a začať od nuly. Iní to šťastie nemali. Zostali a dodnes žijú za hranicami. Z podobných voľakedy rušných a voňavých miest utekajú dnes ľudia zo Sýrie a ďalších krajín. Ani nie tak dávno ľudia utekali aj zo Slovenska. Európa však dnes na rozdiel od minulosti víta ľudí na mnohých miestach obuškami a slzotvorným plynom. Beriem to osobne. Odlišným riadením osudu som mohol medzi nimi byť aj ja. Aj vy. A možno raz budeme. Útok na utečencov je útokom na nás. To, že im treba podať pomocnú ruku, nie je elitársky pseudohumanizmus, ale základná požiadavka civilizácie.
Áno, je to osobné
Nedávno sa mi dostala do rúk fotografia z trhu vo Wadi Nisnas, v starej arabskej časti Haify. Pripomenula mi časy, keď som na tomto rušnom a voňavom mieste u starých rodičov trávil každú nedeľu, pretože sme v škole mali voľno a rodičia boli v práci.
© Autorské práva vyhradené