V júli prešlo ulicami Berlína asi milión „dúhových“ ľudí. Akciu sprevádzali len minimálne bezpečnostné opatrenia. Pár desiatok policajtov riadilo dopravu z bočných ulíc. Nikde som nevidel zakomplexovaných náckov ani omdlievajúcich veriacich. Nemecké médiá sa o akciu takmer nezaujímali.
Niečo podobné sme zažili aj v Prahe. Celý týždeň sa niesol v znamení dúhy, na Streleckom ostrove zriadili dúhovú dedinu, kde sa denne konali kultúrne akcie, diskusie, na ktorých sa verejne riešili problémy LGBTI komunity. Mosty i magistrát zdobili dúhové vlajky, po meste bolo vidieť bilbordy s mottom Milujem. Dúhový týždeň skončil megasprievod a obrovská párty na Letnej, kde sa zišlo asi 40-tisíc ľudí. LGBTI komunitu prišli podporiť aj rodiny s deťmi. Pražské historické centrum praskalo pod návalmi turistov zo všetkých kútov sveta, každý mával, fandil, tlieskal, fotil.
No a bratislavský Dúhový Pride? Ten museli strážiť kordóny policajtov, z jednej strany mesta náckovia, z druhej zástancovia „tradičných“ hodnôt, ktoré vraj štvorpercentná komunita ohrozuje. Ak musia byť bezpečnostné opatrenia na Pride ako po teroristickom útoku, asi nie je na Slovensku niečo v poriadku.