Príbeh z Galanty ukazuje, aký krehký je tento mechanizmus. Zraniteľnosť dieťaťa a zmätenosť dospievajúceho dievčaťa priviedli N. k dverám našich inštitúcií – a pod ich ochranou sa prepadla do ničoty bezprávia. Ponúka sa mnoho dôvodov, prečo zlyhala (ak zlyhala) štátna pomoc. Absencia kontroly a hodnotenie účelnosti a účinnosti ochrany a liečby sú medzi nimi.
Dieťa, dievča, utrpelo telesnú a zdravotnú ujmu, o ktorej hrozbe mala byť len primeraným spôsobom informovaná. Áno, hovorím o sexuálnej výchove a o prevencii, ktorých systémová absencia je rovnakým zlyhaním spoločnosti. Príbeh N. je exemplárnym príkladom existencie násilia ako každodenného zla číhajúceho na zraniteľné obete. Stojac mu tvárou v tvár nie je čas vyhýbať sa silným vyhláseniam o násilí a jeho neprijateľnosti aj o potrebe okamžitej ochrany obetí.
Jasné pomenovanie zla a citlivý prístup k ľuďom zažívajúcim násilie znižuje možnosť ich týrania a zvyšuje úspešnosť postihovania násilných činov a ich páchateľov. Okamžité priznanie problémov a bezprostredné hľadanie dôvodov, prečo naše spoločenstvo, ktoré sa opiera o dobré normy a odborné inštitúcie, zlyhalo, je predpokladom ich riadneho uplatňovania a fungovania. Opak nesvedčí záujmu o dobro jednotlivca a spoločnosti.