Rod ako voľba

V polovici. júna 2011 prijala Rada OSN pre ľudské práva rezolúciu, ktorá uznáva, že rodová identita môže byť jedným z diskriminačných faktorov. Táto problematika sa až teraz(!) stáva súčasťou ľudskoprávnej agendy. Poďme si povedať, čo v praxi rodová identita a diskriminácia na základe nej znamená a aký signál smerom k nám rezolúcia vyslala.

05.08.2011 09:02
debata

Rodová identita

Každý a každá z nás má svoje špecifiká – všetci a všetky máme skúsenosť s tým, že nezapadáme do niektorej škatuľky. Vybočujeme, nechceme byť identickí a bojujeme s tým v rámci našich životov. Väčšina z nás nevedome. Ale potom máme šancu vidieť i mnohé menej skryté príbehy. Lesieb, ktoré neriešia mýtus krásy a ani nechcú, gejov, ktorí nezodpovedajú predstave maskulínneho heterosexuála a ani nechcú, a transrodových ľudí, ktorí musia denne čeliť odmietaniu, posmeškom a až príliš často otázke Čo si? namiesto Kto si?. O negatívnych ohlasoch pri hľadaní zamestnania, problémoch s inštitúciami a dokladmi, necitlivom správaní lekárov, predsudkov rodín svojich partnerov či partneriek ani nehovoriac. Pritom chcú (a žiadajú) len žiť svoj život, ako to cítia – bez toho, aby ich niekto diagnostikoval, bez toho, aby ich niekto (bezprávne) oberal o orgány, bez toho, aby museli stále niekoho presviedčať, že sú on alebo ona. Verte, to musíme všetky a všetci, a ak to nerobíme, schytáme pomyselnú facku, či už v škole, v práci, na úrade, v nemocnici, od rodiny, od priateľov, od celkom neznámych ľudí na ulici za to, že sa nesprávame ako správny chlap či správna žena. Binárny rodový poriadok sa nás snaží prísne rozdeliť do škatuliek žena a muž. Nič medzi tým. Žiadna možnosť spriechodniť hranice. Pritom tento poriadok nie je a ani nebol historicky či geograficky univerzálny, ale my, dôverujúc v nemennosť a funkčnosť dočasne zaužívaných inštitúcií, oberáme seba i iných o rozmanitosť. Aj v tomto…

O čom hovorí nová rezolúcia

O väčšej slobode, o možnosti voľby, o tom, že človek môže prežívať svoju identitu, že si môže sám určiť svoj rod, prípadne i „legálne“ pohlavie a žiť svoj život bez obmedzenia rodovými stereotypmi a bez diskriminácie. Príkladom malého slobodného sveta nám môže byť Egalia, rodovo neutrálna škôlka vo Švédsku, v ktorej sa deti učia neškatuľkovať. Nájdeme v nej „priateľov“ namiesto dievčat a chlapcov, vychovávatelia používajú rodovo neutrálny jazyk, rozmiestnenie hračiek prepája tie, ktoré sú bežne predkladané dievčatám, s tými, ktoré podsúvame chlapcom, v príbehoch sa deti naučia vnímať rozmanitosť jednorodičovských a nehetero rodín či adopcií. Egália dáva deťom príležitosť byť takými, akými túžia byť.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba