Poďakujem sa teda aj jemu za priestor, ktorý „teplej agende“ vytvoril – a ešte ho i vhodne načasoval. Necelý mesiac pred konaním 3. ročníka Dúhového Pride. A pre môj komentár v deň Medzinárodného boja proti homofóbii. Je predsa známe, že aj negatívna reklama je reklama.
Tak zabudnuté a vedou i životmi gejov a lesieb vyvrátené výroky tmárov z KDH, ako aj aktuálne panické volanie za „záchranu“ zblúdilých teplých duší majú jedno spoločné. Neochotu chápať ľudí, ktorí sa, mimochodom, ocitli v jednom vreci s prostitútkami či alkoholikmi. Takže je v hre aj loptička nevzdelanosti.
No a nezabudnime na ticho z poslaneckých lavíc samozvanej sociálnej demokracie. To je síce desivé, ale výrečné. A typické. Ako vždy, ani teraz nemá nikto odvahu pozrieť sa menšinovej katolíckej klike v parlamente priamo do očí a nahlas povedať, že zámerne zavádza a vzbu-bu-bu-dzuje zbytočné negatívne – a veľmi nebezpečné vášne.
Čo vlastne dokázal poslanec Kuffa, keď po rokoch vytiahol dávno splesnivenú kartu o homosexualite ako chorobe a o chybe, ktorej sa vyvolení dopúšťajú, keď nechajú behať gejov a lesby po uliciach bez ich inkvizičnej pomoci? Okrem toho, že sám zo seba urobil neinformovaného a necitlivého ignoranta, tak pošliapal po ľudskej dôstojnosti adresátov svojho múdra a potvrdil, že parlamentu, pokiaľ nejde o peniaze, nejde o nič.
Poslanec Kuffa tiež jedným ťahom poskákal po ustarostených srdciach mám a otcov detí, ktoré nie sú v tejto krutej slovenskej „štvorke“ medzi Dunajom a Tatrami nikdy v bezpečí. Poškvrnil obyčajnú ľudskosť a občianskym právam opäť nasadil plášť neviditeľnosti. A stihol popri tom bagatelizovať problémy všetkých skutočne chorých ľudí. Tých, ktorí dnes a denne potrebujú reálnu medicínsku pomoc, ale dostáva sa im jej iba poskromne, pretože Slovensko peniaze na verejné zdravotníctvo, a nielen naň, utápa v bahne voľne dostupnej korupcie.
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov.“ Takto znie prvá veta poslaneckého sľubu, ako ho definuje ústava. Nehovorí sa v ňom iba o občanoch katolíkoch. Tá istá ústava v článku 78 poslancom a poslankyniam zaručuje, že „za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade SR alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu“.
Žiaľ, je známe, že papier znesie všetko a ani ústava nemôže za to, že si časť poslaneckého zboru stále zamieňa právo na beztrestné prezentovanie svojich politických názorov za právo na beztrestné ponižovanie menšín – a to dokonca aj za ich vlastné dane. Pretože skladať sa poslancom na platy, na to sú lesby a gejovia zdraví až-až.
Článok 12 Ústavy SR hovorí, že „ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach“. Zvláštne, že keď ide o poslaneckú imunitu, ústava sa dôsledne dodržiava. Keď však ide o ľudské práva, ústava platí výberovo. Amen.