Správy z Írska vyvolali víchricu, pod ktorou ako domino padá povesť cirkvi od krajiny ku krajine. Svedkovia a obete od Dublinu po Viedeň prehovorili jasne. Deti, zväčša chlapci, boli vo veľkom a na takmer dennej báze sexuálne zneužívané v cirkevných internátnych školách a kláštoroch.
Zásadnou pointou, ktorá dáva škandálu nové, takmer neprekonateľné rozmery, je úloha pápeža Benedikta XVI. (a arcibiskupa Ratzingera). Podľa zistení nemeckých novín mal byť pápež pred 30 rokmi zodpovedný za to, že diecéza v Mníchove, v ktorej pôsobil ako arcibiskup, umožnila dlhodobé pôsobenie kňazovi pedofilovi. Navyše neskôr, ako tvrdí rakúsky kňaz Fischer, mal vydať dekrét, podľa ktorého sa mali podobné príbehy systematicky ututlávať. Ak sa tieto podozrenia ukážu ako pravdivé, aktívni by nemali byť len spisovatelia, ale aj polícia a prokuratúra. Hranica medzi ochranou cirkevnej reputácie a trestným činom spolupáchateľstva je v takom prípade je až príliš tenká. Prečo pápež nevystúpil a jasne sa od obvinení nedištancoval?
Zabudnúť na „indície,“ prižmúriť obe oči a pripustiť, že pápež o ničom nevedel, je náramne ťažké. No keby aj… Stále nie sú „kóšer“ mnohé postoje verejnosti a reakcie Vatikánu. Len na ilustráciu – predstavme si, že podobné sexuálne škandály by mal na krku minister, prezident či politická strana. Demonštrácie za odstúpenie by boli asi na dennom poriadku. A vo verejnej sfére by si dotyční neškrtli (aspoň nie v kultúrnych štátoch ako Holandsko či Švajčiarsko). Námietka, že ide o súkromnú či dokonca posvätnú záležitosť, teda neobstojí. Cirkev je vo viacerých štátoch financovaná z daní. A k zneužívaniam dochádzalo najmä vo vzdelávacích inštitúciách. Práve školstvo je jednou z kľúčových oblastí moderného štátu.
Základnú otázku, prečo práve cirkev postihujú takéto škandály, si opakovane kladie celý svet. Český historik Šebek veľmi správne poznamenal, že sexuálne zneužívanie „nie je výsadou“ katolíckej cirkvi. Avšak doteraz typické pre cirkev bolo prostredie, v ktorom pedofilné správanie sa nebolo dostatočne trestané. Ako vypovedá viacero svedkov, najhoršie, čo mohlo odhaleného kňaza postihnúť, bolo preloženie na inú faru. Jednoducho hrozba trestu bola v podobnej atmosfére často taká úbohá (ak vôbec nejaká), že neodradzovala od pedofilného konania.
Práve tu sa otvára skvelý priestor pre pápeža a Vatikán ukázať účinnú ľútosť. Vedenie katolíckej cirkvi musí ostro odsúdiť doterajšiu prax zametania špiny pod koberec. A to je možné len otvorením sa verejnej diskusii, a tým čiastočne aj kontrole (ak sa nerátajú zázraky). Inak budú pokusy o očistenie povesti nedôveryhodné.
„Hrozba trestu bola v podobnej atmosfére často taká úbohá, že neodradzovala od pedofilného konania.“