Nemalo by sa stať, ale stane sa, že si zákony v niečom protirečia. Zákon o kartografii vyžaduje, aby sa miestne názvy aj v odborných publikáciách vydávaných v cudzom jazyku uvádzali po slovensky. Ak teda učebnice pre maďarské školy sú odborné publikácie, mali by sa v nich uvádzať zemepisné názvy po slovensky.
Ústava zaručuje národnostným menšinám právo na vzdelávanie vo svojom jazyku. Základnú zložku jazyka predstavuje slovná zásoba, pričom jej neoddeliteľnú súčasť tvoria zemepisné názvy. Maďari pomenovali vlastnými slovami svoje, podobne ako iné národy, často aj cudzie mestá, dediny, hory a rieky. Takže zemepisné názvy v maďarčine (v učebniciach pre maďarské školy) zodpovedajú ústavou garantovaném právu používať vo vyučovaní jazyk menšiny.
Existuje teda rozpor, ktorý nemožno odstrániť nástojením na dodržiavaní zákona o kartografii a obchádzaním ústavy, ako to chcú SNS a HZDS. Žiada sa podporiť právo menšiny na vlastný jazyk a zosúladiť obe normy patričnou novelizáciou zákona o kartografii. Lebo čo možno namietať proti tomu, aby príslušníci menšiny používali vo svojom prostredí vlastný jazyk, pričom takýmto uplatnením svojho práva sa nijako nedotýkajú povinnosti používať štátny jazyk a nediskriminujú ostatné obyvateľstvo?
Prijatá novela smeruje k rozumnému riešeniu. Miestopisné názvy v maďarčine majú byť súčasťou maďarského textu učebníc. Naši Maďari by však mali poznať slovenské miestne názvy, a preto je namieste, aby sa aj tie nachádzali v učebniciach. Novela takto rešpektuje právo menšiny a zároveň zohľadňuje povinné uplatnenie štátneho jazyka.
Slabinou novely je vágne vymedzenie okruhu maďarských názvov, prichádzajúcich do úvahy v učebniciach. SNS a HZDS sa tento nedostatok chystajú využiť na odstránenie novely. Ale konštruktívne riešenie predstavuje odstránenie uvedenej neurčitej formulácie a vytvorenie jednotného zoznamu maďarských názvov. Prijateľné sú všetky maďarské názvy existujúce pred rakúsko-maďarským vyrovnaním v roku 1867. Potom zasahovala do názvoslovia maďarizácia. Len meno Felvidék (Horná zem), ktoré ukazuje na postavenie Slovenska aj po zániku Uhorska ako súčasti Maďarska, nemožno akceptovať.
SNS spolu s HZDS odmieta uplatňovanie maďarských miestopisných názvov ako súčasti maďarských učebnicových textov a označili podporu takého riešenia za nevlastenecký prejav. Vnucovanie slovenských miestopisných názvov našim Maďarom nemá však nič spoločné so slovenským vlastenectvom. Je výrazom neznášanlivosti a politickej krátkozrakosti. Treba rešpektovať právo menšiny na používanie vlastného jazyka a uvedomiť si negatívne dôsledky odmietania.
Blokovanie novely by vyvolávalo u príslušníkov menšiny pocit ohrozenia, znamenalo by nadháňanie našich Maďarov k politikom, ktorí sa nedokážu zmieriť so skutočnosťou, že niekdajšia Horná zem je už dosť dávno Slovensko.