Pred levmi nebaví stále utekať

Dvadsať rokov po zamatovej počúvajú občania Slovenska stále to isté. Treba šetriť, utiahnuť si opasky. Pretože neúmerne plytváme, prežierame si budúcnosť a zadlžujeme naše deti a vnukov.

04.10.2010 23:00
debata (51)

Poctivý daňový poplatník sa nestačí čudovať. Ak mu aj občas zamestnávateľ pridá na mzde, rýchlo ho dobehnú rastúce životné náklady. A odrazu je tam, kde bol predtým. Akurát s výčitkou, že zase odhryzol potomkom kus chlebíka. Berie to pomaly ako osobnú neschopnosť. Veď ako to, že iní tak poľahky dokážu zarobiť milióny?! Aj to totiž vyšlo z vlaňajších štatistík. Že popri prudkom vzraste nezamestnanosti pribudlo na Slovensku milionárov…

Obyčajný človek, nie však ten z parlamentu, akoby mal neustále v pätách dravú a značne pažravú šelmu, pred ktorou musí bez prestávky utekať ako o život. Čo malé sa mu aj pre seba a svoju rodinu podarí získať, to jej vzápätí musí podhodiť, aby ho neudlávila. Podchvíľou sa ho však už zmocní pocit, že ľahšie by to bolo vzdať. Jednoducho sa pokojne nechať zožrať. Teda sadnúť si do sociálnej siete. A postarať sa o blížnych všakovako inak, len nie čestnou prácou.

Vláda sa chystá meniť Zákonník práce, ktorý vraj v terajšej podobe príliš zväzuje ruky zamestnávateľom. Bolo by úplne v poriadku, keby im štát tie údy uvoľnil. Len by mal súčasne aj zamestnancom vytvoriť šance hrdo odísť z firmy, kde sa im často siaha na obyčajnú ľudskú dôstojnosť, niekam k slušnejšej konkurencii. Kým totiž takýto stav nenastane, opäť len tí slušní budú utekať pred levmi.

Prostým „spružnením“ zákonníka, ktoré de facto umožní iba ľahšie vyhadzovať ľudí na dlažbu, sa nezamestnanosť na Slovensku nezníži. Veď komu by sa donekonečna rátalo robiť od nevidím do nevidím, za mzdu bez dolného ohraničenia, bez vízie slušného dôchodku. Byť pritom za onú podhodnotenú prácu ešte aj vďačný. A neustále z chabého príjmu odvádzať aj na státisícovú armádu tých, ktorí si tu bez akejkoľvek snahy pracovať v pohode žijú celé roky zo sociálnych dávok.

Práve dlhodobá nezamestnanosť je pre tento štát tá najťaživejšia oceľová guľa na nohe. Na súčasnej hranici nad sedem percent stala sa najvyššou v Európe. Všetci politici si to uvedomujú, problém však zatiaľ nedokážu riešiť ani teoreticky. Práce je v súčasnosti málo v celej Európe. A namiesto toho, aby naše dobre platené politické špičky hľadali a našli východiská, zatiaľ sa im darí iba po troške brať tým, ktorí ešte stále zanovito bežia so šelmou za chrbtom.

51 debata chyba