Nízke výnosy
Reforma bola založená na poukazovaní na demografický vývoj a podsúvaní názoru, že urobiť niečo je lepšie ako nič. „Predtým sa o reforme iba rozprávalo“ je veľmi obľúbený zvrat.
Kde by sme boli dnes, ak by Slovensko konalo rýchlejšie? Veď Svetová banka už v roku 1994 vydala publikáciu propagujúcu kapitalizačné účty. Ide o knihu s pomerne naivnými ilustráciami možných výnosov, ktorú dnes už málokto cituje. V 90. rokoch však fungovala ako kniha receptov pre chtivé mladé gazdinky.
Predstavme si teda, že Slovensko kapitalizačné účty zavádza už v polovici 90. rokov. Ako by na tom boli sporitelia dnes? Dosť zle. Západné vládne dlhopisy za uvedené obdobie nemajú veľký výnos. A najmä – ani akcie na tom nie sú oveľa lepšie.
Dlhé roky sa verilo, že hodnota účastín síce prudšie „skáče“, ale že tie dlhodobo prinášajú vyššie zisky ako štátne dlhopisy. V skutočnosti to pre obdobie posledných dvoch desaťročí neplatí. A toto zistenie bolí. Denník Financial Times priniesol 14. marca rozsiahly materiál o britských dôchodkových fondoch. Zameriava sa na dramatický problém nízkych výnosov. „V roku 2000 sa stále tvrdilo, že investície do akcií povedú k dobrému dôchodku. Nebola to pravda.“
Mimochodom, ako vlastne zistíme výšku výnosov? Zložito. Treba vzorku akcií, pri ktorej sa porovná dividendová zložka aj nárast či prepad hodnoty akcie. Rétorickým trikom je poukázať na rast niektorého burzového indexu a tvrdiť, že toto je výnos akciových trhov. Je to lacná manipulácia. Indexy sú často úzkym prierezom trhu a hlavne – menia zloženie. Neodrážajú výkony firiem, ktorým sa prestalo dariť. Financial Times vo svojom materiáli cituje Ros Altmanovú, uznávanú špecialistku na dôchodkové investície.
Nejasné ciele reformy
Áno, dôchodková problematika sa predovšetkým stala doménou klišé, často manipulatívnych. Je pomaly zaujímavejšia pre antropológov, pragmatických lingvistov a špecialistov na analýzu diskurzu ako pre ekonómov. Ústrednú úlohu hrá tvrdenie o nepriaznivo sa meniacom pomere produktívneho obyvateľstva a dôchodcov. Samo osebe je správne. Problém je, čo sa z neho ďalej vyvodzuje. Napríklad, že ak sa priebežné financovanie zmení na fondové, problém zmizne. To je však nezmysel, demografický profil ostáva zachovaný a stále nepriaznivo pôsobí. Stačí si uvedomiť, že dôchodkový systém prerozdeľuje národný dôchodok. Je jedno, či ide o priebežný systém, alebo o sporenie si cez fond.
Ďalším argumentom býva rozloženie demografického rizika tým, že sa bude investovať do zahraničia. Lenže krajiny OECD, teda priestor, kam sú investície DSS povolené, starnú rovnako rýchlo ako Slovensko. A už dlho rastú pomaly. Naopak, svižný hospodársky rast majú konvergujúce ekonomiky východnej Európy. Ten však nie je hnaný vnútorným dopytom, ale exportom.
Otváranie ekonomiky môže mať vplyv na rast a na príjmy – a teda aj na dôchodky. Slovensko je však tak či tak jedna z najotvorenejších ekonomík Európy. Tu sa reformátori trochu stratili. Dôchodková reforma v Čile, ale napríklad aj v susednom Poľsku mala za cieľ prispieť k akumulácii domáceho kapitálu a v oboch prípadoch sa to podarilo. Slovenská ekonomika je však už niekoľko rokov dominantne postavená na priťahovaní zahraničných investícií. Ani penzijné fondy burzu nijako nerozbehli, nebolo v podstate kam investovať. Za týchto okolností dá vyšší výnos zdaňovanie kapitálu pôsobiaceho na Slovensku, a najmä rýchlo sa zhodnocujúceho domáceho majetku, ako investovanie DSS do západoeurópskych akcií či dlhopisov.
Riziko platí aj pre druhý pilier
Hlavným argumentom pre reformu však bolo, že vytvorením súkromných účtov sa „odstrihne“ vzťah medzi politikou a dôchodkami. Koniec hrozby, že v budúcnosti starší ľudia budú voliť toho, kto im sľúbi vyššie dôchodky! Naopak, z neracionálnych voličov sa stanú racionálni sporitelia.
Bolo rozhodnutie pre druhý pilier racionálnym zbavením sa politického rizika? Ani náhodou. Vláda má na výšku dôchodkov z druhého piliera v podstate väčší dosah ako na tie z prvého. Treba si uvedomiť, že odpracované nároky v prvom pilieri musí človeku štát priznať, nemôže mu ich zobrať. Naproti tomu v druhom pilieri konkrétne práva nevznikajú. Hromadí sa tam kapitál a s jeho výnosmi môže vláda regulačnými opatreniami veľmi jednoducho hýbať.
Ľudia sa navyše vrhali do systému, ktorý nemal a nemá doriešenú koncovku (výplatu anuity) a mal neisté pravidlá výplaty prostriedkov v prípade, že človek nedosiahne zákonom stanovenú hranicu sporenia. Mnohí mladí ľudia sa tiež do DSS prihlásili úplne zbytočne aj keď sa neskôr plánovane presunuli do zahraničia. Odtiaľ už do systému neplatia a ten im ich malý vklad zožerie administratívnymi poplatkami.
Reformy dôchodkov akademici vo svete nálepkujú pohodlným klišé, že ide o neoliberálne reformy zmanipulované finančným kapitálom. To je do určitej miery pravda. Slogany o zodpovednom a inteligentnom prístupe jednotlivca, ktorý si sporí na dôchodok, naozaj často vymýšľajú tí, čo sa na reforme dobre nabalia. Ale reformy boli a sú aj vyjadrením objektívnej snahy o efektívnejšie a férovejšie usporiadanie dôchodkov. Podobne ako na Západe, kde klišé o demografickom vývoji viedlo k dobre myslenému „zodpovednému“ investovaniu do realít. Len sa to zle skončilo.
Riziká dôchodkových fondov sú obdobné ako pri priebežnom systéme. Ide o dlhodobý mechanizmus, väčšinu ľudí si zlé nastavenia uvedomí, až keď je neskoro. Je potrebná dôslednejšia odborná diskusia. Budúcnosť sa nedá oklamať. Možno sa však na ňu pripraviť politikou, ktorá je robustná a nevedie len k vytváraniu nových jednostranných rizík.