V relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy s prvými takými narážkami vyrukoval predseda finančného výboru Národnej rady SR Jozef Kollár zo SaS. Podľa neho je kauza hayekovci cieleným mediálnym tlakom s ambíciou oslabiť koalíciu. „Nevylučujem, že mohol byť vedený zvnútra,“ povedal Kollár.
Tak sa na to pozrime. Nová vláda tvrdí, že chce obnoviť dôveru verejnosti v politiku. Transparentnosť narábania s verejnými peniazmi bola aj jedným z hlavných motívov predvolebnej kampane. Využívali ho všetky strany dnešnej vlády. SaS nielenže tiež hovorila o transparentnosti, ale ukazovala priamo na seba: na rozdiel od všetkých ostatných sme my tí noví, tí najčistejší.
Jedným z prvých krokov smerom k väčšej transparentnosti, ktoré vláda urobila, bolo zverejňovanie zmlúv a dokumentov súvisiacich s verejnými zákazkami.
Práve tak sa stalo, že na povrch vyplávali zmluvy, ktoré s ministerstvom financií v minulom období uzavrela firma Hayek Consulting. Zmluva, ktorú uzavreli (a vypovedali) hayekovci už počas účasti ľudí zo svojho vedenia vo vláde, vyšla najavo následne na to.
Inými slovami, bola to táto vláda (vrátane jej najhlučnejšej zložky – SaS), ktorá ponúkla verejnosti argument, že v nej nikto nie je zasa až taký nový a najčistejší zo všetkých. A boli to sľuby tejto vlády (vrátane jej najhlučnejšej zložky – SaS), na ktoré začala narážať realita. Médiá si nemuseli nič vymýšľať. Stačilo opísať realitu a použiť na ňu argumenty samotnej vládnej koalície.
K tomu, že tlak „mohol byť vedený zvnútra“, možno dodať iba toľko, že by bolo od koaličných partnerov SaS trestuhodné, keby „zvnútra“ žiadny tlak neviedli. Nielen preto, lebo heslom posledného obdobia je: „Kto umravní roztatáreného predsedu SaS?“ Tlak museli viesť aj preto, lebo dobre vedia, že všetko, čo z kauzy zostane visieť vo verejnom vzduchu, uľpie aj na nich.
Niežeby v centrále SDKÚ nesedeli aj veľkí kombinátori – to vieme minimálne od čias Dzurindovej skupinky. Akurát, že na Chrena so Švejnom naozaj žiadne temné siete spriadať netreba. Stačí ich pozorovať a počúvať. Okrem pravidiel politikov a propagandistov totiž existuje aj iné pravidlo zvané Occamova britva: keď má niečo jednoduché vysvetlenie, pri úvahách treba začať od neho – a nevymýšľať si krkolomné konštrukcie.
Lenže čo s tým, keď práve to jednoduché vysvetlenie dokazuje, kam sa v skutočnosti zaraďujú naši „noví a najčistejší“? A čo je ešte horšie: čo s tým, keď šéfka vlády nemôže zaručiť, že to, čo sa dá jednoducho vysvetliť, bude mať aj jednoduché riešenie?