Na pohľad je to nevýrazná teplotná odchýlka. Najteplejšie leto v Hurbanove, kde sa vykonávajú sústavné meteorologické pozorovania od roku 1871, sa vyskytlo v roku 2003. Malo priemernú teplotu 23,1 °C. A pred dvoma rokmi, 20. júla 2007, zase zaznamenali na Slovensku absolútny teplotný rekord – v Hurbanove vystúpila maximálna teplota na 40,3 °C.
Viac ako tieto teplotné extrémy však dokazuje otepľovanie iná skutočnosť: Od roku 2000 sa v Hurbanove vyskytlo päť liet (2003, 2007, 2002, 2000, 2008), ktoré sa ocitli v prvej desiatke najhorúcejších liet od roku 1871. V posledných troch desaťročiach takmer úplne vymizli studené letá – posledné sme mali v roku 1984. Iste, studené leto nie je príjemné pre dovolenkárov, ale striedanie teplejších období s chladnejšími bolo v minulosti prirodzeným javom, ktorý charakterizoval klímu strednej Európy. Teraz prežívame obdobie, keď sa striedajú veľmi horúce a mierne teplé letá.
Takýto trend bude pokračovať aj v budúcnosti. To síce nevylučuje náhle a krátkodobé výkyvy teploty, čoho svedkami sme boli aj počas tohtoročného júla. (Prudko sa ochladilo napríklad 18. júla v priebehu troch hodín klesla teplota v Hurbanove z 32 na 13 °C.) No napriek tomu skončil júl ako desiaty najteplejší od začiatku meteorologických pozorovaní na území Slovenka, čiže z klimatologického hľadiska ho môžeme klasifikovať ako veľmi teplý mesiac.
Teplotne nadpriemerné počasie prevláda už od začiatku roka, všetky mesiace mali kladnú teplotnú odchýlku, a to napriek tomu, že astronómovia už dlhší čas pozorujú zníženú aktivitu Slnka (už druhý rok sa pozoruje menší počet slnečných škvŕn). Objavili sa názory, že by z tohto dôvodu mala tento rok nastúpiť fáza ochladzovania, ktoré vraj skončí "globálne otepľovanie“. To je však len ďalšie z ríše nesplnených želaní. Chemické zloženie atmosféry sa dnes totiž líši od toho, aké bolo v minulosti, keď sa v Európe vyskytovali chladnejšie obdobia nazývané "malá doba ľadová“. Navyše medzi kolísaním klímy a zmenami slnečnej aktivity nie je vždy priama závislosť.
Keby človek neovplyvňoval podnebie planéty, klíma by zrejme naozaj prirodzene kolísala a v súčasnosti by sme mohli prežívať chladnejšie obdobie. Je však veľmi pravdepodobné, že zmeny v počasí a klíme sú nevratné. Prirodzené faktory (okrem slnečnej aktivity napríklad mohutné sopečné erupcie) môžu iba prechodne zmierniť všeobecný rast teploty. Je však len otázkou času, kedy teplota začne opäť prudko stúpať.