Jeden z príkladov poskytuje aj naša reforma školstva z dielne nominanta SNS Jána Mikolaja.
Vráťme sa do roku 2003, keď sa naši 15-roční žiaci po prvý raz zúčastnili na medzinárodnom meraní matematickej, prírodovednej a čitateľskej gramotnosti PISA.
Národná správa Štátneho pedagogického ústavu o tom konštatovala: „Slovenskí žiaci sú v čitateľskej gramotnosti významne pod priemerom krajín OECD. Žiaci mali problém zostaviť samostatnú odpoveď, často neodpovedali na otvorené otázky. Je skľučujúce priznať, že zo zúčastnených krajín EÚ sa slovenskí žiaci umiestnili na poslednom mieste.“
Podľa správy sú na tom naši žiaci podobne aj so schopnosťou riešiť problémy: „Vedia riešiť len základné problémy. Naši (aj šikovní) žiaci zlyhávali aj vo veľmi triviálnych úlohách, kde stačilo použiť analógiu…“
Ak by ste boli ministrom školstva, čo by ste robili s takýmto výsledkom?
Minister Fronc s tým neurobil nič, preto sa o tri roky (2006) naše umiestnenie na chvoste Európy v sledovaných oblastiach zopakovalo. Do kresla ministra si po ňom sadol Ján Mikolaj, vyhlásil reformu školstva a náš výrazný hendikep v európskom meradle sa rozhodol riešiť redukciou učiva. To je akoby lekár na zlomeninu kosti naordinoval mastičku.
Kurióznym bol výber „mastičkárov“, čo boli poverení redukciou obsahu vyučovacích predmetov. Stali sa nimi ľudia, ktorí sa do veľkej miery podpísali pod úroveň vzdelávania vedúcu k nášmu poslednému miestu v Európe – členovia predmetových komisií pri Štátnom pedagogickom ústave.
A akoby toho nebolo dosť, na úlohu „zredukovať jestvujúce učivo a navrhnúť nové témy a obsahy“ mali dva dni. Výstižne to komentovala jedna z prítomných, keď povedala, že stačí vziať do ruky pero, na stôl položiť platné učebné osnovy, zatvoriť oči a škrtať.
V podobnom duchu a v rekordne krátkom čase v Štátnom pedagogickom ústave vznikol Štátny vzdelávací program, teda štátna norma toho, čo a ako sa majú žiaci „po novom“ naučiť. V programe nájdeme moderné ciele, ako napríklad pri predmete slovenský jazyk:
„Zdôrazňujeme chápanie jazyka ako nástroja myslenia a komunikácie medzi ľuďmi… Výrazne sa posilnil komunikatívno-zážitkový model vyučovania jazyka… Najväčší akcent sa kladie na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami, čitateľskú gramotnosť, schopnosť argumentovať a pod.“ Ale ako tieto moderné ciele splniť? Tým istým obsahom učiva ako doteraz, len mierne zredukovaným?
Reformátori si to zrejme tiež nemyslia, ale bolo potrebné v školstve urobiť aspoň čosi, čo Európskej únii, ktorá cez svoje fondy platí našu reformu školstva, aspoň trochu zalepí oči. Hlavná vec, že z fondov sa dá čosi odkrojiť pre seba a stranu, ktorej som predsedom. Sme, zrejme rovnako ako naši susedia, silní v tvorbe hesiel, vo formulovaní zámerov a cieľov, ale bez potencie tieto ciele rozmieňať na konkrétne kroky.