Najhoršie je, že túto atmosféru jednotlivé katedry a ústavy priam aj „pestujú“ a „umožňujú“. A to najmä v systéme obhajob a oponentúr bakalárskych, diplomových, rigoróznych, dizertačných i doktorských prác a výskumných úloh. Pri nich je priam záujmami všetkých účastníkov „predurčené“, že majú pri obhajobe prejsť takmer za každú cenu.
Závažným nedostatkom je, že posudzovanie absolventských vysokoškolských prác a výskumných prác z vedy a výskumu je čisto v „samoobslužnom“ rangu. Napríklad vo výskume – oponentov zvyčajne navrhujú riešitelia, alebo ich bezprostrední nadriadení. Obdobne sa vo výskumných ústavoch „tvoria“ komisie pre obhajoby výskumných prác. Väčšinou sa kreujú len z pracovníkov daného ústavu, vysokej školy či Slovenskej akadémie vied. Je to negatívny ústup od praxe z obdobia pred 20 rokmi, keď boli v komisiách pracovníci iných ústavov, z vysokých škôl, bývalí výskumníci v dôchodku, aspoň jeden zo sféry zadávateľa úlohy a na Slovensku aspoň jeden z Českej republiky. Takáto prax by mala pokračovať.
Okrem toho by sa prax oponentúr dala významne zobjektívniť podľa dávno vysloveného názoru, aby pre oponentúry bola pre každé „odvetvie“ výskumu vytvorená celoslovenská široká odborná oponentská komisia (aj z radov dôchodcov) a na jednotlivé výskumné úlohy by sa z nej žrebovali tak oponenti, ako aj členovia do oponentských komisií. Pochopiteľne by ich práca bola honorovaná. Podobný systém by sa mal uplatňovať aj pri obhajobách bakalárskych, diplomových a rigoróznych prác.
Na uplatňovanie objektívnej náročnosti sa doplatilo aj pri práci pre vládu SR. Kritický posudok na výsledky práce výskumných ústavov sa síce akceptoval a uplatnil, ale spracovateľ posudku bol o pár dní z agendy odvolaný.
Pri nenáročnom prostredí vo vede a na vysokých školách sa budú „produkovať“ málo kvalifikovaní, ľahkomyseľní a len „formálni“ absolventi a vo vede budú výsledky aj naďalej na veľmi nízkej úrovni a v malom počte vynálezov a patentov. Preto aj konštatovania, že veda dosahuje v SR neobyčajne nízku kvalitu, ale aj kvantitu výsledkov. Napríklad v roku 2008 pri výdavkoch na vedu a výskum v sume 9,5 mld. Sk bolo udelených patentov len 89 a predaných licencií v roku 2008 bolo len 15. Nových kúpených licencií bolo však až 113, čiže 7,5-krát viac. Na technické, prírodné, lekárske, farmaceutické a pôdohospodárske vedy sa vynaložilo 8,5 mld. Sk. To znamená okolo 95 mil. Sk (3,2 mil. €) na jeden udelený patent. Navyše viaceré úseky vied sú odtrhnuté od potrieb ekonomiky, pretože vlastníci podnikov v SR zo zahraničia majú vlastné výskumné kapacity a vôbec sa nespoliehajú na výskum v SR. Prostriedky na vedu a výskum v SR treba dávať priamočiarejšie – len prostredníctvom grantov príslušných odberateľov vrátane štátnych orgánov.