Slovensko potrebuje silný štát hodnôt a stabilitu

Politici a médiá už špekulujú o povolebných koalíciách. Pravdepodobným, aj málo popieraným, sa javí spojenie Smeru s KDH. Nebol by to zlý základ stabilnej vlády. Bonusom by bola účasť strany Most-Híd.

22.02.2012 22:00
debata (1)

Pri dominancii Smeru by nehrozilo, že by do slovenskej politiky znovu prerážali extrémistické zámery z Maďarska a iredentistických kruhov v Spojených štátoch, ako sa to stávalo s SMK. Na druhej strane, konštruktívne zapojenie maďarskej strany do vládnutia by uľahčilo postavenie maďarských spoluobčanov. Tí by konečne mali byť prestať vnímaní ako rušivý prvok či nebodaj piata kolóna.

Ihneď treba riešiť dane

Otázka je, či sa politická stabilita pretaví do efektívneho vládnutia. Nová vláda bude mať ihneď na krku problém so stabilitou verejných financií. A pred sebou riešenie ďalších prekážok, ktoré Slovensku sústavne bránia, aby niekedy dosiahlo úroveň blahobytu západných štátov. Blahobytu meraného mzdami aj dispozičným príjmom po odrátaní nutných životných nákladov či indikátormi využívania voľného času alebo zdravotného stavu obyvateľstva.

Príjemným prekvapením predvolebnej kampane je fakt, že etablované strany, s výnimkou tradične demagogickej SaS, nepopierajú nevyhnutnosť zvýšiť po voľbách výber daní. Ten patrí medzi najnižšie v Európskej únii a spôsobuje dlhodobé podfinancovávanie strategických rezortov, ako je školstvo či zdravotníctvo.

V tejto chvíli je problém ešte naliehavejší, hrozí totiž naozajstný rozpad verejných financií. Ak Slovensko nezvýši daňové príjmy, nebude tu len hrozba penalizácie na úrovni EÚ za porušenie rozpočtových pravidiel, ale predovšetkým reakcia finančných trhov. Cesta do Grécka je rýchlejšia, ako by sa mohlo zdať.

Obyvateľstvo slovné spojenie „dane“ a „zvýšiť“ počuje nerado, pretože ako dane si drvivá väčšina predstavuje zdanenie práce a daň z pridanej hodnoty. Výzvou blízkej budúcnosti by však malo byť zavedenie efektívnych majetkových daní a teda presunutie daňového bremena na bohatšie vrstvy.

Dá sa to urobiť pomerne rýchlo vytvorením národnej dane z nehnuteľností, ktorá by sa odvíjala od hodnoty nehnuteľnosti, a reformou zdaňovania rôznych druhov finančných aktív. Takéto dane nemajú negatívny dosah na hospodársku aktivitu, pretože nepokrivia pracovné motivácie. Zároveň do budúcnosti uľahčujú život strednej vrstve, ktorej postupne môžu dane klesať.

Druhý pilier riadne zosekať

Problémy sú iba dva. Po prvé, keďže majetkové dane sa v daňovom systéme dlho prehliadali (Slovensko má veľmi malý, primitívny systém majetkových daní), politici na ne nie sú zvyknutí a často ich nechápu. Práve preto po voľbách zrejme v diskusiách budú v prvom rade padať návrhy na zvýšenie sadzieb dane z príjmu, zvýšenie existujúcich sadzieb daní z nehnuteľností či zavedenie nových spotrebných daní.

Druhý problém: multimilionári, z ktorých mnohí sedia priamo v parlamente, význam majetkových daní, naopak, často dobre chápu a budú sa brániť.

Tlak okolností však politickú scénu nakoniec donúti konať. Zaťaženie práce je už teraz na hranici únosnosti, takže touto cestou sa už nedá ísť. No zvýšenie efektívnej sadzby dane z príjmu pre vyššie príjmové skupiny dosť peňazí do rozpočtu jednoducho neprinesie.

Druhou naliehavosťou bude riešenie nastavenia tzv. druhého dôchodkového piliera. Ten nesplnil naivné očakávania jeho stvoriteľov ohľadom vytvárania domáceho kapitálového trhu či slušných výnosov. Ale nielen to, odklonil obrovskú časť odvodov mimo verejné financie, vytvárajúc tak deficit v prefinancovávaní súčasných dôchodkov. Druhý pilier treba prinajmenšom radikálne zosekať.

Slovensko za vlády pravice vyzerá ako človek, ktorý sa stále usiluje zlepšovať svoju situáciu tým, že si nakupuje kvantá kníh o samozlepšovaní, chodí na drahé konzultácie k psychológovi a skúša stále nové diéty. Zároveň nie je ani po čase o nič šťastnejší a jeho hystéria sa, naopak, prehlbuje.

Mandát pre novú vládu

Tak aj pravicová vláda sústavne ordinuje, ako zlepšiť vyhliadky rastu tým, že sa niekam posunieme v rebríčkoch konkurencieschop­nosti a bude nás viac chváliť západná podnikateľská tlač. Na to platí veľmi jednoduché upozornenie: žiadny naozaj rozvinutý štát sa ním nestal tým, že sa stále snažil niekoho dobehnúť v povrchných indikátoroch.

Pravica tiež stále hovorí o transparentnosti. A aj ju naozaj prehĺbila, v niektorých smeroch užitočne. Ale otvorenie viacerých procesov vládnutia nemôže ani náhodou suplovať reálny manažment krajiny. Jednoducho, nie je problém robiť úplne zlé veci úplne transparentne.

Podobne korupcia. Nevyriešia ju „iniciatívy“, ale zdatné nastavenie mechanizmov štátu.

To, čo Slovensko potrebuje, je návrat k myšlienke silného štátu. Ten neznamená prebujnenú byrokraciu či utláčanie občana politickými elitami. Silný je štát, ktorý stelesňuje určité hodnoty. Štát, ktorý efektívne vyrovnáva protichodné dôsledky demokracie a trhového hospodárstva. Štát, ktorý vytvára kultúrnu a spoločenskú stabilitu.

Vláda, ktorá vzíde z marcových volieb, bude mať obrovský politický mandát. Bez paralely v histórii Slovenska, o tom takmer niet pochýb. Veľmi otvorenou ostáva otázka, nakoľko a na čo tento mandát aj zužitkuje.

1 debata chyba