Spravodlivé dane

Cesta k široko akceptovanému daňovému systému bude ešte veľmi tŕnistá. Vyžaduje si teoretické vedomosti a tiež dobrú znalosť "terénu". Ak toto chýba, znejú skôr ideologicky motivované klišé.

12.06.2012 22:00
debata

Pekne to ilustrovala diskusia, ktorú v rámci cyklu Pod lampou minulý týždeň odvysielala STV2. Bývalý minister práce Jozef Mihál sa snažil obhájiť názor, že dnešná vláda môže napĺňať záväzky vyplývajúce z členstva v eurozóne a tiež v tzv. „fiškálnom kompakte“, ktorý členské štáty práve ratifikujú, bez významnejšej daňovej reformy. Vraj stačí, ak sa zabojuje proti daňovým únikom.

Potiaľto by diskusia ešte nebola veľmi zaujímavá. Pikantné bolo vysvetlenie, na čo sa má štát zamerať. Na predavačov zeleniny na trhu, ktorí nevystavujú pokladničné doklady. Po pár minútach to už nevydržal poradca ministra financií Anton Marcinčin a na exministra sa rozkričal. Za obrovskú dieru v daňových príjmoch štátu sú v prvom rade zodpovedné gangy bielych golierov, ktoré sa presne na takého podvody zameriavajú. Nie drobní predavači.

Poradca vysvetlil ďalší problém, ktorý nevidia tí s ideologickými klapkami na očiach. Požadujú osekávanie výdavkov štátu. Ale práve to často vedie k špirále zhoršovania príjmov. Štát si nechce zaplatiť sociálnych pracovníkov, ktorí sú schopní odhaľovať podvody v poberaní dávok. A hlavne, nevie si nájsť a zaplatiť (nie lacných) špecialistov na daňové úniky. Potom sa nemôžeme sťažovať, že v daňových únikoch sa krajina blíži úrovni Grécka.

Ak v otázke daní tápu politici, ktorí sú vraj expertmi, nemožno sa čudovať, ako dane vníma širšia verejnosť. Ľudia sú často ochotní prisahať, že Slovensko má jedny z najvyšších daní v Európe. Opak je pritom pravdou. Slovensko je vo výbere daní úplne na chvoste Európskej únie. Spolu s Bulharskom, Lotyšskom, Litvou a Rumunskom. Áno, Slovensko má vysoké zaťaženie práce, ale na druhej strane úplne minimálne zdaňuje majetky. A má, ako už bolo povedané, obrovské daňové úniky. Ide napríklad o zatajené dividendy z firiem registrovaných v zahraničí či obrovské podvody s daňou z pridanej hodnoty.

Daňová reforma vyžaduje veľkú citlivosť. Napríklad pri daniach z nehnuteľností sa nemožno opierať o koncept polohovej renty tak silno, ako je to v niektorých západných krajinách. V britských alebo francúzskych mestách sa ľudia usídľujú v jednotlivých lokalitách veľmi presne podľa svojho príjmu. Na Slovensku to platí oveľa menej. Slovenské mestá nie sú jasne rozdelené podľa služieb, kvality škôl či kriminality. A sú malé, takže z okraja je autom do centra ľahká dostupnosť.

Tí najbohatší sú dokonca schopní postaviť si megavily na lacnej pôde bez povolenia. Buď úradom drzo klamú ohľadne oficiálneho využitia objektu, alebo stavbu dodatočne zlegalizujú. Vyrubiť jednoduchú daň na základe cenových máp, ak má isť o daň progresívnu, sa tak môže ľahko minúť so zamýšľaným účinkom.

A takto by sa dalo pokračovať dlho. Daňová reforma si naozaj žiada veľmi dôsledné mapovanie, diskusiu a vysvetľovanie. Bohužiaľ, ako vidno, ani toppolitici sa do tejto diskusie nevedia púšťať aspoň trochu rozumne.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba