Správy na ružovo

Je všeobecne známy smutný fakt, že na Slovensku je týraná každá piata či skôr každá štvrtá žena. Takisto vieme, že ženy zarábajú na rovnakých pozíciách o štvrtinu menej ako muži.

25.04.2012 22:00
debata

Novinkou nie je ani to, že najviac nedocenenej práce robia ženy doma a v prefeminizovaných rezortoch ako školstvo či zdravotníctvo – zato zadarmo, respektíve za takmer najnižšie mzdy. Nehovoriac o (ne)zamestnanosti najmä starších žien ako takej. Na druhej strane pre ženy v mnohých odvetviach platí tzv. sklenený strop, teda pozície, cez ktoré sa už ženy vo svojej kariére nepohnú ďalej, pretože tie najvyššie posty sú považované výsostne za doménu mužov. Vrátane politických postov v exekutíve a zákonodarnom zbore. Po príklady sexuálneho obťažovania i jeho tichej tolerancie na pracoviskách, v školách, na verejnosti i v súkromí tiež netreba chodiť ďaleko.

Fakty sú teda známe, o to nižšia je však informovanosť žien, ako s daným stavom naložiť, pretože sa spoločensky – najmä z pohľadu mužov a konzervatívcov – zdá normálny, a preto nemenný. Napriek papierovým deklaráciám o rovnosti žien a mužov na Slovensku je teda nesúlad medzi slovami a praxou zrejmý. Občianske združenie Možnosť voľby už v roku 2008 upozornila OSN na dlhodobo neriešené problémy slovenských žien. V tom čase totiž na pôde Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien tento stav opísala Slovenská republika v neprimerane ružových farbách. Voči oficiálnej správe slovenskej vlády o dodržiavaní ľudských práv žien na Slovensku sa koalícia ľudskoprávnych združení práve pod taktovkou Možnosti voľby „ohradila“ tieňovou správou a situáciu žien na Slovensku v nej podala neskreslene.

Keď Výbor OSN zverejnil svoje záverečné zistenia adresované Slovensku, vyzval v nich aj na základe tejto tieňovej správy vládu SR, aby sa výrazne viac snažila plniť svoje záväzky vyplývajúce z dokumentu CEDAW – teda Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý ratifikovala aj Slovenská republika. Hoci by národné vlády v zmysle Dohovoru mali svoje ľudskoprávne správy predkladať každé štyri roky, tým našim vládam sa to nedarí – a dôvod je zrejmý. Diskriminačná prax, síce antidiskriminačným zákonom papierovo odmietaná, je aj naďalej bežnou súčasťou života slovenských žien. Kým mimovládky upozorňujú na potrebu plnenia Dohovoru, a to najmä de facto, politickí predstavitelia, ba ani predstaviteľky, nevenujú tejto kritike dostatočnú pozornosť.

V snahe dopracovať sa k lepšej informovanosti i k lepšej vymáhateľnosti práv žien preto finišuje v týchto dňoch Možnosť voľby s ďalším prepotrebným projektom, zameraným na vzdelávanie v oblasti právneho povedomia žien. Jeho výsledkom by nemala byť len „ružovejšia“ správa pre OSN, ktorá by sa hodila najmä vláde, ale predovšetkým dôstojnejší život žien a ostatných diskrimináciou ohrozovaných skupín. Ďalšie dva ženské hroby len za posledných pár týždňov (o ktorých vie celé Slovensko) vypovedajú o potrebe posilňovať ženy v poznávaní svojich práv jasnou a smutnou rečou.

debata chyba