Ovládnutie verejnoprávnych inštitúcií štátom bude zmenou spôsobu financovania posvätené už nielen de facto, ale aj ad litera. Zmena spôsobu financovania bude totiž znamenať, že STV a rozhlas potom už ani teoreticky nebudú patriť verejnosti, ale už aj oficiálne štátu – presne to sa zmenou spôsobu financovania udeje. A ten, kto platí, má právo nielen predávať majetok a rušiť či objednávať programy – ale aj rozkazovať a zakazovať, prípadne meniť obsah. Netreba sa báť, že by sa štátne inštitúcie v ktoromkoľvek režime tejto úlohy zľakli…Preto sa politický tlak na STV a rozhlas nezníži – naopak, môže sa ešte zvýšiť.
Niežeby v súčasnosti, keď STV a rozhlas sú verejnoprávne, mal občan sťa platiteľ koncesionárskych poplatkov akýkoľvek vplyv na otrasnú kvalitu programov a neefektívnosť chodu STV. A práve to je jadro problému, to by mala vláda zmeniť- dať mu ten vplyv. A nie že mu zoberie čo i len teoretickú možnosť volať po náprave vo verejnoprávnych inštitúciách tým, že zmení ich charakter z verejnoprávnych na „štátoprávne“. Možno však práve o to ide.
Ďalším dôvodom volania po zrušení koncesionárskych poplatkov môže byť snaha o zníženie rozsahu alebo zrušenie verejnoprávneho vysielania. Okrem obsahu divných argumentov na zrušenie koncesionárskych poplatkov sa oplatí totiž pozrieť si aj, kto ich hovorí. Pozadie SaS je v tejto súvislosti jasné.
Kam sa až môže posunúť zrušenie koncesionárskych poplatkov, naznačili aj páni z INEKO, ktorí nedávno rovno deklarovali, že štát by si mal programy kupovať, prípadne si ich objednávať od iných – aj súkromných – inštitúcií. Keď prejdeme teoretickú možnosť, že nie každý minister bude mať aj vďaka svojej minulosti rovnaké názory na výhodnosť zákaziek ponúkaných v týchto tendroch, prípadne možnosť cenzurovať obsah objednaných materiálov prostredníctvom vyvinutia už spomínaných politických tlakov na šťastného výhercu tendra zadávateľom – štátom – ostáva ešte jedna možnosť.
Vlastník štát v prípade svojej zlej finančnej situácie – rozumej, keď si vláda peniaze z rozpočtu už vytuneluje – zadá menej tendrov alebo rovno nezadá žiaden. To jest obmedzí alebo zruší vysielanie už svojich štátoprávnych inštitúcií v mene svätého grálu zníženia deficitu štátneho rozpočtu. To, že babka niekde vo východoslovenskej dedine na konci sveta, pre ktorú je STV a rozhlas jediným dostupným zdrojom serióznych informácií, o tieto informácie príde – to pravicu trápiť nebude.
Ovládnuť, obmedziť alebo zničiť verejnoprávny rozhlas a televíziu – ktorý z týchto cieľov zrušenia koncesionárskych poplatkov má niečo so slobodou alebo solidaritou? A potom – čo všetko nám ešte chcete brať, manipulovať alebo zdaniť?