Sulík v porceláne

Ani po hlasovaní akoby nik nevedel pochopiť, čo sa presne stalo. Poslanci za SaS dokonca neisto hovorili, že sa predsa nič nedeje. Po druhom hlasovaní sa vraj zrekonštruuje vláda a môžeme ísť spolu ďalej... Na to im politici a poradcovia z druhého tábora iba nahnevane kričali, že sa museli úplne zblázniť.

12.10.2011 22:00
debata

Ešte nedávno to vyzeralo na kompromis. Potom sa vodca SaS Richard Sulík urazil pre časté posmešky, že jeho strana prakticky žiaden zo svojich volebných sľubov nesplnila. Všetci dookola hovorili, poznáme ho, ustúpi. A Sulík sa zrazu zaťal. Jeho kolegovia sa po chvíli váhania pridali. Spôsobili úplne nečakaný pád vlády. Sulík sa snažil zachrániť situáciu vyhlásením, že práve zachránil európskym daňovým poplatníkom 300 miliárd eur.

Nič nezachránil, ale k tomu sa ešte dostaneme. Predtým si treba pripomenúť, že Sulík-Nesulík, semeno fiaska zasiala vládna koalícia spoločne. Pred voľbami zahrali hru „nebudeme platiť nenažraných Grékov“. Vyhlásenie Ivety Radičovej po tom, čo stratila mandát, že tu predsa nejde o Grékov, ale o Európu, tak vyznelo riadne ironicky.

Rozšírenie dočasného eurovalu a jeho vybavenie novými právomocami nevyrieši krízu. Je len začiatkom procesu, v ktorom štáty, čiastočne práve cez euroval, rekapitalizujú banky. A budú dúfať, že tak predídu katastrofálnemu zablokovaniu hospodárskeho ras­tu.

Štáty nedávajú hotovosť, no garancie. Nerobia to preto, aby niekomu prispeli na dobrý život. Usilujú sa napríklad zabrániť dôsledkom úplne pokriveného fungovania finančných trhov. To, že Gréci mali o niečo väčší schodok v hospodárení v roku 2009, ako pôvodne avizovali, nedávalo ekonomický dôvod na peklo, ktoré sa proti nim na trhoch potom rozpútalo.

Veľkí finanční hráči však stavili na paniku a zarábajú na nej. Stačí si cez derivátové obchody požičať veľké množstvo gréckych dlhopisov, potom ich rozpredávať, až kým ich cena ďalej neklesne. Pôžička vo svojom zmenšenom objeme sa splatí, zvyšok je čistý zisk. Gréci si tak nie sú schopní na trhoch požičiavať. Európa aj tento problém rieši novou reguláciou, no trvá to. Podobne musí riešiť, čo presne urobí s bankami. Aj to trvá. Preto sa kupuje čas prostredníctvom eurovalu.

Rozšírený euroval bude realitou. Ak by ho Slovensko neschválilo, zmenia sa pravidlá a jednoducho bude bez našej účasti. Teda bez účasti krajiny, ktorej bankový sektor kompletne ovládajú západné finančné domy a ktorá totálne závisí od západných investícií…

Ide o zložité problémy. Politici ich nemôžu rozumne zjednodušiť pre obyvateľstvo, ak ich sami nechápu. A tí slovenskí naozaj často nie sú doma nielen v zložitých hospodárskych otázkach, ale ani v jednoduchších európskych diskusiách.

Keď Nemci pred pár mesiacmi navrhli „harmonizáciu“ dôchodkových pravidiel, Iveta Radičová v ich tlači naivne protestovala proti tomu, aby slovenskí dôchodcovia chodili do penzie v rovnakom veku ako nemeckí. Pritom išlo práve o zohľadnenie rozličných vekov dožitia.

To je však nič proti tomu, že vo vládnej koalícii pôsobila strana, ktorej členovia sú nielen naivní, až infantilní, ale ktorí si veria viac, ako by mali. Výsledkom je utorkové hlasovanie.

Sulík nedosiahol nič. V domácej politike svojím dupaním porozbíjal, čo sa dalo. A do európskych diskusií nezasiahol ničím rozumným. Voči veľkým krajinám tak vyslal nebezpečný signál. My malé, východoeurópske štáty sa do konštruktívnych diskusií nevieme zapojiť. Nielenže sme sa sami vmanévrovali do absolútnej hospodárskej závislosti od vás, veľkého Západu, ale politicky sme takí nemožní, že musíte začať hľadať cesty, ako nás obchádzať.

Po slovensky povedané, pohnojil, čo sa dalo.

debata chyba