Môžeme si o Trnkovi a o jeho prípadných hrách pokojne myslieť, čo len chceme. Problém je však v tom, že všetky jeho možné ambície a hry by vyšli celkom navnivoč, keby sa ukázalo, že tá voľba bola čistá. Ale zatiaľ sa ukazuje skôr pravý opak. Ak viacerí poslanci vtedajšej vládnej väčšiny pri výsluchoch na prokuratúre naozaj potvrdili, že ten „Radičovej kód“ v skutočnosti nemusel byť až takou halucináciou šéfa Smeru, za akú to vtedy oni sami posmešne vydávali, potom máme postarané o ďalšiu zápletku.
Ten čin, ktorý Generálna prokuratúra od septembra minulého roku rieši, sa totiž volá trestný čin sabotáže a marenie úlohy verejným činiteľom, a to nie je maličkosť. Niekoľkokrát sme už konštatovali, že zaťatosť Ivana Gašparoviča, ktorý už deväť mesiacov pod rôznymi zámienkami naťahuje vymenovanie Jozefa Čentéša do funkcie, je kontraproduktívna a nehodná hlavy štátu. Bolo by veľkou iróniou, keby sa napokon Čentéš nemohol stať šéfom prokurátorov preto, lebo predposledná voľba, na ktorej sa nezúčastnil, bola zmanipulovaná až po hranicu trestného činu… To by už bola celkom iná káva, ako keď Gašparovič odmieta Čentéša vymenovať preto, lebo jeho voľbu vraj pokladá za „spolitizovanú“.
V kauze volieb generálneho prokurátora sa teda nič nemení. Nevieme naisto, ako sa to všetko odohrávalo, zato však naisto vieme, že sa tejto kauzy len tak ľahko nezbavíme. Bude tu s nami naďalej, ako nevábny pozostatok vládnutia jednej vládnej koalície.
Tej koalície, ktorá si od začiatku nedôverovala, preto sa potrebovala navzájom strážiť. Preto premiérka hrozila demisiou, ak by bol zvolený Trnka, preto chodili poslanci za plentu vo dvojiciach (jeden na lístok píše a hlasuje, druhý lístok číta a kontroluje – ako vo vtipoch o policajtoch), preto si fotili lístky, preto ich označovali klikyhákmi, preto ich zneplatňovali. A nezabúdajme pritom aj na dosiaľ nie celkom objasnenú úlohu, akú v tom chaose zohrával vtedajší predseda parlamentu vo funkcii informátora kruhov, ktorých záujmy na Generálnej prokuratúre mohli byť… všelijaké.
Kauza volieb šéfa prokurátorov by bola riešiteľná asi len jedným z možných spôsobov: novou voľbou s celkom novými kandidátmi (a s novými princípmi pri ich výbere). Žiaľ, práve to je v súčasnosti nemožné. Voľby ktoréhokoľvek štátneho funkcionára v parlamente sú už z podstaty veci „spolitizované“. Len máloktoré však až po hranicu trestných činov. „Boj o charakter štátu“? To určite. Taký otrasný charakter náš štát hádam predsa len nemá.