Vzorec

Nečudo, že správy o každom, i tom najmenšom pokroku vo výskume a liečbe onkologických ochorení patria dlhodobo medzi najčítanejšie. Neexistuje rodina, kde by nemali nikoho, kto takto ochorel. A ktovie, či dnes existuje u nás taký životopis, v ktorom by niekto nemal uvedeného aspoň jedného z predkov, ktorý na „to“ aj zomrel.

O dĺžke a kvalite života onkologických pacientov – ale nielen tých, hovoríme aj o srdciaroch či cukrovkároch – nerozhodujú iba lekári. Rozhodujú o nich aj liečivá. A keby sme i veľmi chceli popierať, že zdravie je na predaj, potom nikto určite nepoprie, že na predaj sú lieky. Napríklad tie onkologické patria medzi najdrahšie. Je teda vcelku jasné, že ich zaradenie medzi tie, čo sú plne hradené z poistenia, bude podliehať aj ekonomickým úvahám.

Je však otázkou, kde sa končí ekonomická úvaha a kde sa začína nehumánne kalkulovanie. Zákon o úhrade liekov z verejného zdravotného poistenia presne definuje cenu jedného získaného roku života normálnej kvality. Na stránke ministerstva zdravotníctva sa o tomto vzorci ešte pred zmenami v zákone o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, ktoré ho zaviedli, okrem iného písalo: „Ministerstvo… považuje za potrebné legislatívne definovať mieru nákladovosti liečby, ktorá sa z pohľadu verejných zdrojov považuje za neúčelnú a neefektívnu, a to prostredníctvom vyčíslenia akceptovateľnej ceny za QALY poistenca“ (tzn. o kvalitu upravený rok života).

O tom, či sa k nám dostane nejaký najmodernejší liek, teda rozhoduje kalkulácia: koľko by stálo predĺženie života pacienta „v štandardnej kvalite“ o jeden rok.

Ak je liek drahý, máme smolu. Finančný strop sa pritom nasadil smiešne nízko. Ak taký liek predlžuje život „iba“ o pol roka, máme smolu. Opäť nespĺňa podmienky… A najväčšiu smolu máme preto, lebo ten vzorec je u nás, na rozdiel od iných krajín, nie jednou z položiek, ale nevyhnutnou položkou, ktorú nemožno vynechať.

Dalo by sa teraz obšírne referovať o tom, že nový zákon aj s neľudským vzorcom vznikol za bývalého ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika. Iste, nedá sa nevšimnúť si, ako je v ňom zakomponovaná snaha osekať všetko, na čo „zodpovedný“ štát dosiahne, ktorá z minulej vlády urobila akúsi mašinu na (napokon aj tak len domnelé) úspory. Na úkor ľudí.

Lenže pointou nie je iba to, za koho tento vzorec vznikol, ale aj za koho je veselo v platnosti naďalej. Komu neprekáža, že na rozdiel od okolitých štátov na Slovensko prichádzajú životne dôležité nové lieky s niekoľkoročným oneskorením alebo dokonca neprichádzajú vôbec. Ako vidno, kalkulačky majú na ministerstve rovnaké. Za Zvolenskej ako za Uhliarika.