Kravata so zlatou sponou

Peter Javůrek | 05.11.2013 22:00
Predstavte si, že si niekto požičia tristo eur, aby si kúpil počítač, zvýšil si kvalifikáciu, a tým aj šancu na lepší zárobok. Predstavte si, že niekto iný si požičia tristo eur a nahádže ich do hracích automatov.

Naozaj platí, že dlh ako dlh, tristo ako tristo? Nuž čosi dosť podobné tvrdí náš ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, známy aj ako zákon o dlhovej brzde. Pred dvoma rokmi zaň hlasovala celá Národná rada naprieč spektrom. Nikto nebol proti. Naopak, všetci si pochvaľovali, ako múdro sme si týmto zákonom kúpili dôveru finančných trhov.

Európska komisia vo svojej jesennej prognóze predpovedá, že v únii nastáva bod obratu. S ekonomikou členských krajín by to malo už byť v dohľadnom čase len lepšie.

Dobré správy majú bruselskí ekonómovia aj menovite pre nás. Slovensko by malo v najbližších rokoch vykazovať jeden z najvyšších hospodárskych rastov v rámci eurozóny, pričom sa očakávajú iba slabé inflačné tlaky. Navyše, náš ekonomický rast by mal byť viac ťahaný zvyšovaním domáceho dopytu, čo by znamenalo, že naša osudová závislosť od vývozov by sa mohla aspoň o čosi zmierniť (úplne nevymizne nikdy).

Všetko také radostné zasa nie je. Naším kardinálnym problémom zostane nezamestnanosť. Jej miera u nás ani v najbližších niekoľkých rokoch neklesne pod trinásť percent. Ani oživený rast ju nezníži, najmä preto, lebo na Slovensku nezamestnanosť nemá cyklický, ale štrukturálny charakter, s veľkým množstvom dlhodobo nezamestnaných ľu­dí.

Jednoducho povedané, ak k nám nechceme zo zahraničia naďalej lákať výlučne investície v podobe montážnych hál – a to vraj už nechceme, okrem toho ani tie nie sú samospasiteľné – riešenie tohto problému si bude žiadať ďalšie investície. Nehovoriac o investíciách do infraštruktúry, bez ktorých sa nepohneme nielen v riešení nezamestnanosti, ale ani množstva iných problémov, vyplývajúcich z nerovnomerného vývoja regiónov.

A sme doma. Podľa odhadov Európskej komisie bude náš verejný dlh naďalej stúpať, z tohtoročných 54,3 na 58,1 percenta HDP v roku 2015. Ak by bol ten odhad správny, znamenalo by to, že dlhová brzda, ktorá je už dnes vo svojej najmäkšej časti účinná, by postupne zmenšovala manévrovací priestor vlády, až by tá musela nakoniec na rok 2016 predložiť vyrovnaný štátny rozpočet. Vládni ekonómovia tvrdia, že takto ďaleko to nikdy nezájde, no to je teraz vedľajšie.

Vyrovnaný rozpočet, kto by ho nechcel? Na to je ľahká odpoveď: ten, kto na tom nie je natoľko dobre, aby nič urgentne nepotreboval. Ani víťazné fanfáry z Bruselu nezakryjú, že Slovensko potrebuje investovať do rozvoja oveľa viac, ako je schopné vyprodukovať. Rozumné hospodárenie je jedna vec, druhá vec je rigidne nadradiť jeden typ ukazovateľov nad všetky ostatné. Dôvera finančných trhov bola našim chudobným a nezamestnaným zatiaľ užitočná asi ako kravata so zlatou sponou nebožtíkovi do hrobu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ