Manifest blúznenia

Aj keby sme chceli abstrahovať od silného jazyka maďarskej domácej politickej diskusie, musíme skonštatovať, že ak Orbán myslí vážne čo i len polovicu z toho, čo hlása, potom sa u našich južných susedov schyľuje k veľmi vážnym scenárom.

Vývoj v Maďarsku je už dosť dlho výzvou pre jeho susedov. Celkom pochopiteľne, keďže súčasťou politiky Orbánovho Fideszu je už hodný čas vyvolávanie ducha iredenty. Nehovoriac o ultranaciona­listickom Jobbiku, ktorý Orbánovi v jeho segmente politického spektra neprestajne dýcha na chrbát a svojou radikálnou rétorikou ho tlačí stále ďalej od stredu.

Prejav, ktorý mal Viktor Orbán v sobotu v rumunskom Baile Tusnad v rámci 25. ročníka letnej univerzity Maďarov, možno ani neobsahoval jednotlivo nič také, čo by už Orbán za tie roky nenatáral pri rôznych iných príležitostiach a inými slovami. Tentoraz však dostal „orbánizmus“ hutnú a celistvú podobu takmer manifestu.

Tejto zhutnenej podobe Orbánových zámerov a úvah by nemali venovať pozornosť iba susedia Maďarska. Spôsob, akým Orbán zaútočil na liberálny štát, dokonca demokraciu ako takú, vyhlasujúc, že Fidesz dostal od občanov mandát vybudovať v Maďarsku „nové zriadenie“, by mal veľmi vážne zaujímať celú Európsku úniu.

Základom novej formy zriadenia Maďarska bude štát založený na práci, ktorého charakter nie je liberálny, vyhlásil Orbán. Vo svete podľa neho v súčasnosti prebieha súťaž v tom, kto vytvorí štát, ktorý povedie národ k úspechu. „Svet sa dnes pokúša pochopiť systémy, ktoré nie sú západné, nie sú liberálne, možno nie sú ani demokraciami, napriek tomu sú úspešné. Hviezdami analýz sú Singapur, Čína, India, Rusko či Turecko.“ Ponechajme bokom otázku, či Orbán vôbec vie, o čom hovorí. To, žiaľ, nie je podstatné.

Svet sa samozrejme pokúša pochopiť systémy, ktoré nie sú ani západné, ani liberálne a možno nie sú ani demokraciami. To však neznamená, že ich chce napodobňovať alebo spájať sa s nimi viac, ako je nutné.

Európska únia napríklad určite nie je združením štátov, ktoré by boli vo všetkom kópiami. Je však celkom isté, že všetky jej členské štáty sú v orbánovskom zmysle západné, liberálne, aj demokracie. Isté je tiež to, že štát, ktorý by v orbánovskom zmysle nebol západný ani liberálny, a možno dokonca ani demokratický, by sa do Európskej únie nikdy nedostal.

Maďarsko však v únii už je. Ak by sa Orbán naozaj pokúšal zmeniť ho tak, ako o tom hovorí, znamenalo by to, že vyhadzuje svoj štát z únie. Ak by sa pokúšal iba „polovične“, znamenalo by to, že od únie potrebuje jasný signál o tom, čo je už neprijateľné. Ak by čisto iba táral, potom potrebuje dostať najavo aspoň od svojich bezprostredných susedov, že nepotrebujeme, aby našich domácich fašistov povzbudzoval politik, ktorý o čo menej dokáže zveľadiť svoju krajinu, o to blúznivejšej rétorike sa oddáva.