Zmluvy treba dodržiavať

Miroslav Lajčák, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí | 19.03.2015 12:00
Dobré ploty robia dobrých susedov, vraví známe príslovie. Zmyslom je nielen vymedziť hranice majetku, ale najmä minimalizovať dôvody na hašterenie, hádky, rozbroje, konflikty. Z tohto pohľadu je živý plot, ktorý sme postavili pred dvadsiatimi rokmi s naším maďarským susedom, mimoriadne kvalitný, odolávajúci nielen zubu času, ale aj náporom vetra (a politických) zmien.

Garantovali sme ním nedotknuteľnosť spoločnej hranice a rešpektovanie, že nemáme územné nároky jeden voči druhému. Za 20 rokov, ktoré uplynuli od podpisu Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskom a Maďarskom, sme náš spoločný plot starostlivo strihali a pestovali, ale na mnohých miestach sme v ňom urobili aj priechody, aby sme sa mohli navštevovať, deliť sa o ovocie zo záhrad, pomáhať si.

Vzájomné slovensko–maďarské politické i hospodársko–obchodné vzťahy sú dnes na nebývalej úrovni. Strategickou je naša spolupráca v energetike, a nielen v susedskom rozmere, ale aj v širšom regionálnom a celoeurópskom meradle: projekt plynárenskej prepojky Veľké Zlievce – Vecsés je významným článkom severojužného plynárenského koridoru.

Aktuálnymi spoločnými projektmi energetickej infraštruktúry v sektore elektriny sú dve nové slovensko–maďarské elektrizačné prepojenia. Minulý mesiac naši premiéri otvorili zrekonštruovaný ropovod Friendship 1 (Šahy – Százhalombatta). Uskutočnili sme celý rad cezhraničných a ekologických projektov. Pripravujeme výstavbu nového mosta cez Dunaj v Komárne, rekonštrukciu hraničného priechodu Čunovo – Rajka, prepájame rýchlostné cesty R4 na slovenskej a M30 na maďarskej strane.

Úzko spolupracujeme v rámci regionálneho zoskupenia V4. Koordinujeme naše aktivity v zahraničnej politike, cezhraničnej spolupráci v projektoch fi nancovaných z prostriedkov Medzinárodného vyšehradského fondu, ako napríklad ten o partnerstve subjektov v okolí povodia Ipeľu. Podpísali sme nedávno zmluvu o založení Vyšehradského patentového inštitútu so sídlom v Budapešti. Takto by sa dalo pokračovať.

Čisto matematicky vyjadrené – so žiadnym iným susedom nemáme toľko spoločných projektov a iniciatív ako práve s Maďarskom. Sme členmi Európskej únie a NATO, čo významne ovplyvňuje našu spoluprácu i komunikáciu. Základná zmluva sa pri vstupe do európskych štruktúr stala súčasťou Paktu stability, ktorý iniciovalo Francúzsko a osvojil si ho Brusel. Medzinárodné spoločenstvo vysoko hodnotilo to, že dva susedné štáty sa v neľahkom období dohodli na takomto komplexnom dokumente a zmluva bola a je vnímaná ako príspevok k stabilite pomerov v regióne.

Samozrejme, na niektoré otázky susedského spolunažívania máme rozličné názory a občas sa pre ne medzi nami aj zaiskrí, no nikdy sme sa preto nestali nepriateľmi. Toho, čo nás spája, je oveľa viac než toho, čo nás rozdeľuje. Ak aj vedieme polemiku o niektorých otázkach, vždy je to v dobrej viere a v rámci základnej zmluvy. Reálne problémy s jej dodržiavaním sa nikdy nevyskytli, hoci je pravda, že v určitých obdobiach sa objavili rozdiely v akcentoch na jej viaceré časti.

Mnohé z praktických (aj problematických) otázok obojstranných vzťahov riešia zmiešané komisie, ktorých je spolu rovný tucet. Tieto mechanizmy nestratili na svojej zmysluplnosti a opodstatnenosti ani po mnohých rokoch. Sú naďalej funkčnými platformami na riešenie otázok vo všetkých oblastiach vzájomnej spolupráce – v otázkach národnostných menšín, školstva, štátneho občianstva… Vždy sme trpezlivo vysvetľovali a veľakrát boli vypočutí druhou stranou, i keď to niekedy trvá dlhšie, ale to je už súčasť práce diplomacie.

Zmluva sa stala, to by som chcel osobitne zdôrazniť, oporou pre upevňovanie vzájomnej dôvery medzi Slovenskom a Maďarskom. Aj s odstupom času ju vnímam ako nástroj, ktorý jednoznačne prispel k prehĺbeniu vzťahov našich krajín. Je to zmluva politická a formulovaná nadčasovo, použiteľná vo vzájomných vzťahoch nielen pred dvadsiatimi rokmi, ale aj dnes. Pochopenie jej významu a kultivovanie jej princípov ako ukotvenia našich vzájomných vzťahov je kľúčové pre spoločnú budúcnosť slovensko–maďarského susedstva. Ako sa píše v titulku, zmluvy treba dodržiavať.

Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou bola podpísaná 19. marca 1995 v Paríži na obdobie desiatich rokov s možnosťou predĺženia vždy na nasledujúce päťročné obdobie, ak ju jedna zo zmluvných strán nevypovie písomne najmenej jeden rok pred uplynutím príslušného obdobia platnosti. Platnosť nadobudla dňom výmeny ratifikačných listín 15. mája 1996.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ