Poľsko zostane v Európe

Protesty vo viacerých poľských mestách sa začali ani nie mesiac po jej vymenovaní, pričom demonštrujúcich vyhnal do ulíc nesúhlas s jej prvými krokmi, charakterom nastolených zmien a tiež s intenzitou, s akou ich zavádzala. Znepokojenie, aj v zahraničí, vyvolala reforma ústavného súdu i spôsob, akým vláda poňala lojalitu verejnoprávnych médií. Práve ústavný súd a nezávislé médiá sa považujú za piliere demokracie, akékoľvek politické aktivity v tomto smere sa preto vnímajú veľmi citlivo.

Strana Právo a spravodlivosť získala vo voľbách dostatok mandátov na zostavenie jednofarebnej vlády. Je prirodzené, že sa víťazná strana usiluje upevniť moc dosadením lojálnych pracovníkov na čelo ministerstiev i ďalších štátnych inštitúcií. Spôsob, akým to nová vládna garnitúra robí, však pripomína skôr pohyby slona v porceláne – neohrabané, ťažkopádne, hlučné, čo, prirodzene, vyvoláva pozornosť a následne znepokojenie. Dva mesiace od svojho vymenovania je tak jednou z hlavných úloh predstaviteľov vlády (i prezidenta) vysvetľovať, že v Poľsku sa nedeje nič výnimočné.

Je pravdou, že niektorí predstavitelia viacerých bruselských inštitúcií zareagovali až prirýchlo a možno aj neadekvátne, čo svojím spôsobom uznal počas tohtotýždňovej návštevy prezidenta Andrzeja Dudu v Bruseli aj predseda Európskej rady, takisto Poliak, Donald Tusk. Slovné prestrelky a spôsob argumentácie medzi vybranými poľskými a európskymi (predovšetkým nemeckými) politikmi navyše silno pripomenuli situáciu z obdobia prvej vlády Jarosława Kaczyńského, keď klesli poľsko-nemecké vzťahy takmer k bodu mrazu. Spustenie formálnej procedúry sledovania stavu právneho štátu úniou je v európskom priestore nóvum, rýchlosť, s akou bol tento nástroj v prípade Poľska aplikovaný, je však tiež pozoruhodná. S určitým nadnesením sa dá konštatovať, že „turbo“ akcia vyvolala „turbo“ reakciu.

Čo bude nasledovať ďalej? Európske únia bude požadovať od Poľska dôkladné zdôvodnenie uskutočnených zmien, bude tiež pokračovať v monitorovacom procese, k uplatneniu reštrikčných opatrení však s najväčšou pravdepodobnosťou nepríde. Ťažko si je tiež možné predstaviť, že by vláda PiS pokračovala v uskutočňovaní „korekcií“ systému, použijúc slovník Kaczyńského, s takou intenzitou ako doteraz. Pokračovanie dialógu s EÚ je v záujme oboch strán, časom sa dá azda očakávať aj naštartovanie intenzívnejšieho vnútropolitického dialógu s opozíciou – nie ako celkom, ale skôr s jej časťou.

Symbolickým, hoci zjavne vypočítavým gestom je Kaczyńského návrh na ďalšiu reformu ústavného súdu, ktorý prezentoval v denníku Rzeczpospolita. Opozícii síce ponúkol väčšinu ústavných sudcov, pri zachovaní už presadenej dvojtretinovej väčšiny pri hlasovaní by sa však žiadne rozhodnutie nemohlo obísť bez súhlasu PiS. Je tiež zrejmé, že Kaczyńského strane by sa skôr podarilo získať potrebné tri hlasy od opozície ako opozícii sedem hlasov od PiS.

Poľsko čakajú v tomto roku dve významné udalosti s presahom do zahraničia: summit NATO vo Varšave a predsedníctvo V4 v čase, keď Visegrád oslavuje štvrťstoročie svojej existencie. Pokiaľ je v záujme súčasnej vlády Beaty Szydłovej prezentovať Poľsko ako modernú európsku krajinu a spoľahlivého partnera, musí zostať aktívnou súčasťou európskeho projektu, so silným zmyslom pre regionálnu zodpovednosť. Naopak, rozvoj EÚ je iba ťažko predstaviteľný bez Poľska ako jej rešpektovaného, plnoprávneho člena. V neposlednom rade treba podotknúť, že pokiaľ hovoríme o európskom Poľsku a poľskej Európe, hovoríme tiež o stredoeurópskom Poľsku a poľskej strednej Európe.