Rečí bude dosť

Základná príčina je tá, ktorá už na tomto mieste niekoľkokrát odznela. Ani učiteľom, ani sestričkám sa nepodarilo vyvinúť dostatočný tlak, ktorý by prinútil politikov konať ešte pred voľbami.

Nie je pravda, že by sa neozývali zavčasu. Ministerstvo školstva aj ministerstvo zdravotníctva zasiali semená dnešnej nespokojnosti už vlani. Či už to bolo kontroverzné zvýšenie právomocí zriaďovateľov škôl alebo kontroverzná novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Hoci školský zákon na prvý pohľad nesúvisí s platmi učiteľov, práve ten vyvolal nevôľu nielen dnešných štrajkujúcich iniciatív, ale aj Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy, ktorý zastrešuje záujmy viac ako päťdesiattisíc ľudí pracujúcich v školstve, nielen učiteľov.

Dôvod, prečo iniciatívy čakali so štrajkom až dovtedy, keď už zákon dávno prešiel parlamentom a odborové združenie už dávno uzavrelo kolektívnu zmluvu na tento rok (otázka platov), poznajú asi len iniciátori. Tento dôvod je však hlavnou príčinou toho, že do štrajku tesne pred voľbami sa zapojilo len malé percento učiteľov.

Nezdá sa byť pritom fér váľať vinu na "oficiálny“ odborový zväz: jeho predseda jednak považuje požiadavky štrajku za legitímne, jednak vcelku zreteľne hrozí protestom, ak sa školstvo nestane prioritou budúcej vlády. Čo je v jeho prípade ozajstná hrozba, pretože taký protest by už mohol byť naozaj masový.

Zdravotné sestry sa tiež búrili už v lete, keď Viliam Čislák ignoroval ich pripomienky k systému odmeňovania ich práce v ním navrhovanej novele (nešlo ani tak o výšku platov ako o ten systém). Kým sa však odhodlali na skutočné podávanie výpovedí, bolo neskoro a bolo jasné, že veľa ich nebude.

Nikdy nie je ľahké donútiť politikov zmeniť svoje zámery a verejne tak priznať chybu svojej vlastnej politiky. Na to, aby sa tak stalo pár týždňov pred voľbami, by taký tlak musel byť enormný. Ani tá najhlasnejšia mediálna podpora však taký tlak nevytvorí, keď jednoducho nie je dosť štrajkujúcich. Neznamená to, že sestry nemajú pravdu alebo že učiteľská kauza je nereálna. Znamená to však, že i keď učitelia dnes hovoria iba o prerušenom štrajku, vedia už svoje. Aj sestry, ktoré hľadajú cestu späť v rokovaniach s vedeniami nemocníc.

Mimoriadna parlamentná schôdza, ktorá sa uskutoční takmer na deň presne tri týždne pred voľbami, bude len prenesením volebnej kampane do rokovacej sály Národnej rady. Nejde len o to, že už nie je čas na otváranie štátneho rozpočtu. Je ľahké povedať: Keby sa nekradlo, bolo by dosť peňazí na učiteľov aj na sestričky. Ťažšie je povedať konkrétne tu a teraz, z ktorej kapitoly teraz vybrať štyristo miliónov a prečo. Vedia to tí, čo sa chystajú v parlamente rečniť?

Jedno vedia určite: kamery im poskytnú priestor na boj o hlasy učiteľov i sestier. Tí však nepotrebujú reči, ale činy.