Túžba po zmene

Naopak, New Hampshire ho ešte zvýraznil. Zdá sa, že americkí voliči túžia po zmene, nech už ňou má byť čokoľvek.

Bernie Sanders i Donald Trump zanechali v New Hampshire svojich rivalov o dvadsať percentuálnych bodov za sebou. Obaja tiež zamiešali na poriadnu migrénu v hlavách straníckych establišmentov. Sandersa a Trumpa vedenie každej zo strán, o ktorej voličov sa uchádzajú, považovalo za možno „zaujímavých“, ale nevoliteľných.

Hillary Clintonová opisuje 74-ročného Sandersa ako akéhosi dobromyseľného prostáčika s nerealizova­teľnými plánmi. Proti jeho vášni postavila svoj imidž profesionálky, ktorá vie, ako to na najvyšších poschodiach moci chodí. Lenže Američanom znechuteným z oficiálnej politiky, neschopnej napĺňať veľké vízie, sa môže ľahko zdať, že Clintonovej krédom je radšej žiadne veľké vízie nemať.

Jedna vec je, či má Sanders presný plán, ako zaviesť bezplatné vysoké školstvo. Dnes je však dôležité to, že veľká časť študentov absolvuje štúdium s bremenom obrovských dlhov a malou perspektívou dobrých pracovných miest. Kandidát, ktorý sľubuje, že sa to aspoň pokúsi zmeniť, je určite zaujímavejší ako niekto, kto naznačuje, že to skrátka nejde. Tým skôr, ak ten niekto nadopoval svoju kampaň obrovskými peniazmi od bánk a poisťovní, ktoré bohatnú aj na študentských pôžičkách, ako Clintonová. Podobne to vyzerá pri iných ekonomických otázkach. Sanders je rovnako advokátom práv menšín a rovnosti pohlaví, to, čo ho však odlišuje od Clintonovej najviac, je práve jeho ekonomický program.

Clintonovú aj po porážke v New Hampshire pokladajú za favoritku demokratov. Lenže ktovie. Ak má byť ťahákom pre demokratických voličov vidina prvej ženy vo funkcii prezidenta USA, čo potom vidina socialistu, ktorý sa označuje za „nie zvlášť religiózneho“?

Republikánskym voličom sa ponúkajú iné ťaháky. Trump, podobne ako Sanders, nadáva na skorumpovaný politický systém, v ktorom sú kandidáti sluhami veľkých a nenásytných sponzorov. Akurát na rozdiel od neho Sanders svoju kampaň financuje prevažne malými darmi od jednotlivých voličov a tvrdí, že korupčný systém rozbije. Trump sa hrdí vlastnými peniazmi a vlastnou nenásytnosťou. Systém nechce meniť, používa ho len ako tromf na svojich republikánskych rivalov.

Ktovie, ako sa Trumpovi bude dariť v religióznejších štátoch amerického Juhu. Jeho „iba“ druhé miesto v Iowe bolo dané najmä množstvom tamojších evanjelikálnych voličov. Keďže však ide o kandidáta, ktorý sa veľkohubo pohráva s antiimigrantskou, mizogýnnou a rasistickou agendou a všetko ostatné prikrýva buranským heslom Urobíme Ameriku opäť veľkou!, ešte môže prekvapiť.

Isté je zatiaľ iba to, že ak by sa mali na jeseň v súboji o Biely dom stretnúť víťazi primárok z New Hampshire, bol by to súboj dvoch Amerík takých rozdielnych, akými neboli už veľmi, veľmi dávno.