V Rusku, tam sa dobre žije

Kam až necháme zájsť argumentáciu „tradičnými hodnotami“? Tak ospravedlňuje svoje poburujúce nápady poslankyňa ruskej Dumy Elena Mizulina, autorka zmeny zákona o domácom násilí. Podľa neho prvá facka žene, ani facka raz za rok, ktorá nezanecháva „trvalé následky“, nebude trestným činom, ale len priestupkom, za ktorý je drobná pokuta.

Mizulina v súlade s ruskou ortodoxnou cirkvou tvrdí, že treba niečo robiť s klesajúcou pôrodnosťou a vrátiť sa k pôvodným ruským „tradíciám“, keď ženy a deti boli poslušné mužovi. Nahlasovanie „drobného“ domáceho násilia podľa nej zbytočne rozbíja rodiny. V minulosti dokonca navrhovala, aby ženy nemohli ísť na univerzitu predtým, ako porodia deti a odvolávala sa na obraz cárskeho Ruska, v ktorom síce ženy nevedeli písať a čítať, ale mali až dvanásť detí, čo je vraj v súčasnosti v národnom záujme.

Spolu s cirkvou obviňuje zo slabej pôrodnosti aj LGBT ľudí, ktorí pod „zahraničným vplyvom“ rozbíjajú Rusko. Je navrhovateľkou pamätného zákona z roku 2014, ktorý zakazuje všetko, čo sa dá označiť za „gay propagandu“, na základe čoho sa v uliciach sformovali skupiny neonacistov (vzor Kotlebových hliadok?), ktoré terorizujú LGBT ľudí, často i so smrteľnými následkami.

Asi ju a ani cirkev nezaujíma, že v Rusku ročne zomrie 14 000 žien na dôsledky domáceho násilia.

Asi sa nezamyslela nad tým, že v atmosfére tolerovaného násilia v rodinách sa veľa žien nebude cítiť vo svojich vzťahoch lepšie a nebudú do takéhoto vzťahu privádzať deti. A asi sa nezamyslela ani nad tým, že pre väčšinu dnešných párov je kľúčové hľadisko ekonomické – či si vôbec deti môžu dovoliť.

Z tohto hľadiska Rusko stále viac vytvára štát, ktorý „robíme nepríťažlivým pre migrantov“, ale aj pre vlastných ľudí. Odhliadnuc od nízkych priemerných miezd, faktu, že 30 % ruských obcí je ešte stále bez elektriny a bez základnej občianskej vybavenosti, sa čoraz viac prejavujú dôsledky vládnych škrtov v najzákladnejších funkciách štátu.

Za posledný rok klesli výdavky do zdravotníctva, ktoré je už beztak v dezolátnom stave, o 9 %, čo režim hrdinsky nazýval „optimalizácia“. V praxi to znamená 17 500 miest a dedín bez základnej zdravotnej infraštruktúry, milión pacientov trpiacich rakovinou nemá prístup k bolesť utišujúcim liekom, čoraz drahšie poplatky takmer za každé vyšetrenie, zdravotnícky personál niektorých nemocníc držiaci hladovku (!) kvôli zlým pomerom, rozmach tzv. ľudových liečiteľov, ktorých je podľa Ruskej akadémie vied k krajine registrovaných o 150 000 viac ako vyštudovaných lekárov. To sú len niektoré z výsledkov ruského zdravotníctva, na ktoré sú hrdé necelé 2 % populácie.

Propagandistický úspech anexie Krymu už doznieva, na povrch sa dostávajú reálne problémy občanov. Lebo v Rusku sa podľa všetkého dobre žije iba bohatým heterosexuálnym mužom. Pre nás nech je mementom, že zákony odôvodňované tradičnými či „kresťanskými“ hodnotami môžu naberať skutočne obludné rozmery.