Hazard

Keď napríklad hazard niekto eufemisticky označuje za „zábavný priemysel“ a zdôrazňuje jeho finančný prínos, je zrejmé, že ľudia ho vnímajú pozitívnejšie, ako keby hovoril aj o jeho negatívnych sociálnych dosahoch.

Keď prevádzkovatelia herní tvrdia, že nie sú si „vedomí, žiadnych škôd, ktoré hazard na území hlavného mesta spôsobuje“, tak buď nevidia alebo vidieť nechcú, že výherné hracie prístroje a videohry majú na ľudí vážne sociálne dosahy, lebo keď hráčska vášeň prerastie do závislosti, tak ohrozuje samotných hráčov a následne aj ich rodiny.

Keď si na pomyselnú misku váh dáme tri milióny eur, ktoré z hazardu putujú každoročne do mestskej pokladnice Bratislavy, a na druhú stranu dáme gamblerstvo a všetky negatíva z neho plynúce, tak každému súdne uvažujúcemu človeku musí byť jasné, že pozerať sa na tento problém len cez peniaze je veľmi krátkozraké.

Ako však vieme z čias prohibície, úplný zákaz vedie k vytvoreniu nelegálneho trhu, čo môže mať ešte negatívnejšie dosahy. Tak ako nikto úplne nezakáže cigarety, ale snaží sa fajčenie všemožne obmedzovať, tak by sa aj hlavné mesto malo snažiť v maximálnej možnej miere obmedziť počet herní a sťažiť prístup k hazardu.