Odmietam armádu pracujúcich nezamestnaných

Zrozumiteľnejšie sa už ilustrovať úmysly odporcov, ale aj nás, predkladateľov novely zákona, ani nedalo. Poslanec za SaS totiž vyhlásil, že poľnohospodárom „nebude mať kto v sezóne pozberať úrodu“, lebo „za tú odmenu, ktorú dokážu ponúknuť, iných ľudí ako evidovaných nezamestnaných nezoženú".

„Preložme“ si to do reality. Dnes môže evidovaný nezamestnaný mesačne zarobiť 148 €. Pri minimálnej mzde 2,50 € za hodinu teda môže odpracovať 7 a pol 8-hodinových zmien. To nie sú ani dva pracovné týždne, pričom v sezóne sú poľnohospodárske práce sotva obmedzené na 8 hodín denne. Novozámčania, o ktorých poslanec hovorí, teda buď každý týždeň absolvujú administratívnu tortúru, aby jedných pracujúcich nezamestnaných vymenili za iných, alebo porušujú zákony. Tým, že ich nechajú pracovať celý mesiac, prípadne až celú sezónu a zaplatia im iba tých 148 € mesačne.

A, samozrejme, ďalších pár stoviek na ruku, z ktorých sa však týmto ľuďom nevypočíta budúca penzia, nemocenská v prípade choroby, materská, ak ide o ženy, invalidný dôchodok, ak sa im pri tej práci niečo stane. (Zákonník práce pritom pozná aj sezónne zamestnávanie, ktoré netrvá dlhšie ako 9 mesiacov a ktoré môže zamestnávateľ ukončiť bez odstupného a ďalších „nákladov“. A pracovníka môže takto zamestnať na ďalšiu sezónu znova a potom znova.)

Bez ohľadu na to, čo tí vymyslení poľnohospodári dokážu ponúknuť a čo nie, im dnes zákon skutočne umožňuje ponúkať práve toto a nič iné. Preto ľuďom hľadajúcim prácu mnohé firmy neponúknu riadny pracovný pomer, seriózny plat, dovolenku a teplú stravu, ochranu zdravia pri práci. „Možnosť privyrobiť si“ je ilúzia a lož. V skutočnosti je to „možnosť“ byť zdieraný bez adekvátnej odmeny, bez akejkoľvek právnej a sociálnej ochrany.

Každý rok evidujeme zhruba 20-tisíc nezamestnaných dohodárov, ktorí napriek tomu, že majú dohodu podpísanú na celý rok, podľa oficiálnej evidencie celé mesiace nezarobia ani euro. Zákonník práce u dohodárov nevyžaduje evidenciu dochádzky do práce, ale len počtu odpracovaných hodín, takže ak naši inšpektori nájdu takého pracovníka, jeho zamestnávateľ tvrdí, že „pred hodinou prišiel prvýkrát tento mesiac“.

Keď sme pred časom analyzovali, aké služby úradov práce – hľadanie práce, rekvalifikácie, príspevok na podnikanie alebo príspevok na dochádzku za prácou – nezamestnaní dohodári využívajú, zistili sme, že z takmer 60-tisíc ich aspoň nejakú službu za rok využilo menej ako 500.

A úplne absurdný prípad sa stal nedávno dokonca v štátnom úrade. Keď súkromná strážna služba prebrala prevádzku vrátnice, oznámila dovtedajšej zamestnankyni úradu, aby sa zaregistrovala ako nezamestnaná a na vrátnici ďalej pracovala na dohodu za tých 148 €, plus tri stovky na ruku. Inak si nájdu niekoho iného. Šokovanej žene pomohla riaditeľka úradu práce, ktorá konateľovi pohrozila kontrolou, čo zasa šokovalo jeho. Vraj to takto robia bežne.

Komentátor Pravdy síce po predstavení návrhu obmedziť prácu nezamestnaných na 40 dní v roku zapochyboval o výpovednej hodnote takýchto osobných skúseností, ale nám nejde o šikanovanie ľudí bez práce. Naopak, nové pravidlá ich ochránia pred šikanovaním zo strany nepoctivých zamestnávateľov. Čoraz častejšie sa nám stáva, že na výberovom konaní zorganizovanom úradom práce firma záujemcov odmietne ako nevyhovujúcich, ale o dva-tri dni niektorí z nich prinesú dohodu na tých 148 € práve s touto firmou. Ani to už nebude možné.

Cieľom navrhovaných zmien je neumožniť zneužívať nezamestnaných. Dohody dnes vyzerajú ako tzv. zero hour contract (zmluva na nula hodín), ktorý poznajú napr. vo Veľkej Británii. Je to akási zmluva „na zavolanie“, človek je formálne zamestnaný, ale pracuje, len keď ho firma akurát potrebuje. A podľa toho dostane zaplatené.

Hospodársky rast síce vytvára pracovné príležitosti, ale bez opatrení štátu sa z nich pracovné miesta nestanú. Je mi jasné, že pre pravičiarov sú otrocké pracovné podmienky „zlepšením podnikateľského prostredia“. Ale my udržiavať armádu nezamestnaných ako lacnú a bezprávnu pracovnú silu nebudeme. Ľudia bez práce si nepotrebujú privyrobiť, potrebujú dobrú prácu, slušné pracovné podmienky, a najmä dôstojné mzdy. To je napokon najlepšia motivácia pracovať.

A dnes by nikto nemal pochybovať o tom, že ekonomické ukazovatele, rast produktivity i firemných ziskov to dnes na Slovensku umožňujú bez toho, aby to ohrozovalo hospodársky rast a konkurencies­chopnosť podnikov. Naopak, zvyšovanie príjmov ľudí je najlepším základom pre udržateľnosť ekonomického rozvoja.