Reči sa hovoria

Peter Javůrek, Pravda | 19.02.2017 22:00
Reči sa hovoria, realita si žije svojím vlastným životom.

Donald Trump posiela svojich ľudí do Európy, aby varovali členov Severoatlantickej aliancie, že keď vo výdavkoch na obranu nezrovnajú krok, Spojené štáty prehodnotia svoje záväzky voči svojim spojencom. On sám sľubuje nejakú novú dohodu s Vladimirom Putinom, zatiaľ čo najavo vychádzajú rôzne netransparentné moskovské prepojenia ľudí z jeho najbližšieho okolia, čo v Spojených štátoch vyvoláva nepríjemné otázky, čo sa týka národnej bezpečnosti.

Ale nielen tam, ako to nepriamo dosvedčila nemecká kancelárka Angela Merkelová, keď na bezpečnostnej konferencii v Mníchove počas víkendu pripomenula, že ak má Severoatlantická aliancia kráčať rovnakým krokom, nie je vhodné, aby niekto v takých vážnych veciach, ako sú napríklad vzťahy s Putinovým Ruskom, konal na vlastnú päsť a ani len neinformoval o svojich zámeroch svojich spojencov.

Tlak na zvyšovanie obranných rozpočtov Európy si Trump nevymyslel. Zo strany Spojených štátov tu bol vždy. Lenže otázka bezpečnosti nie je zodpovedateľná len vysypaním čísel z rukáva.

Lenže keď Trumpov viceprezident Mike Pence vpašuje zmienku o výdavkoch na zbrojenie do svojho mníchovského prejavu hneď za uistenie Európy o neochvejnej podpore Spojených štátov, nikto ho jednoducho neupozorní, že členovia NATO prijali v roku 2014 záväzok zvýšiť svoje obranné výdavky na dve percentá z HDP ročne do desiatich rokov.

Z čoho vyplýva, že na splnenie záväzku majú ešte sedem rokov. A hoci väčšina európskych štátov 2% na obranu nedáva (ani Nemecko nie), nikto sa od záväzku oficiálne neodťahuje. Inými slovami, hoci je otázne, či všetci naozaj do roku 2024 tento byrokratický, ale mediálne zvučný záväzok splnia (nie je zvláštne, keď do tej malej skupinky vzorných premiantov patrí Grécko, permanentne stojace pred kolapsom?), plán existuje a nikto ho zatiaľ nespochybnil. Teda, ak nerátame ľudí z Trumpovej administratívy, ktorí na európskych fórach vystupujú, akoby bola Európa zodpovedná za urýchlené splnenie predvolebných rečí ich šéfa, podľa ktorého Amerika dopláca na celý svet. A ktorým sa darí otočiť celú vec na hlavu.

Debata o dvoch percentách pôvodne zapadala do širšej debaty o európskej bezpečnosti. Zjednodušene povedané, či už pod dáždnikom NATO, alebo nie, ak Európa posilní svoje obranné rozpočty, bude to okrem iného znamenať menšiu potrebu americkej vojenskej prítomnosti na kontinente. Dnes akoby to bolo naopak: všetci musia urýchlene zvýšiť obranné výdavky, inak hrozí, že sa Američania zbalia a odídu.

Tlak na zvyšovanie obranných rozpočtov Európy si Trump nevymyslel. Zo strany Spojených štátov tu bol vždy a vždy bol sprevádzaný úvahami o tom, kto na koho dopláca. Lenže otázka kolektívnej obrany a bezpečnosti nie je zodpovedateľná len vysypaním čísel z rukáva. Kľúčovým prvkom je napríklad elementárna predvídateľnosť. To je však práve komodita, ktorú nová americká exekutíva na rozdiel od svojich predchodkýň Európe neponúka. Reči sa hovoria, veci idú samospádom. Počnúc vzťahmi s Putinom, končiac vývojom na Blízkom východe, ktorý môže mať fatálne následky pre celú Európu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ