Zatiaľ mám nos!

Teda ja som vždy bola najchudšia zo všetkých, nejako som však tuším zišla z cesty. A v časopise píšu, že ak ste korpulentné, nenoste kvietkované a priečne pruhované šaty, sukne, pulóvre, lebo vás to rozširuje.

A Nabokov, že po štyridsiatke nemusíte byť ani korpulentné, držte sa, dámy, v čistote a bokom. Žena má byť štíhla ako alezanská kobyla vo všetkých inzerátoch, že sme mladý anorektický a veselý tím, pridaj sa k nám a zarábaj nadpriemerné prachy mesačne.

Aj pani Bayová, naša suseda, povedala, že Veronka pribrala, aspoň pusu keby si narúžovala. No a Katka, že sú také modré tabletky a moja kamoška, že sú aj oranžové, a že ona mi ich rovno prinesie, aby som sa nemusela hanbiť, lebo vždy som bola najštíhlejšia zo všetkých a dnes vyzerám ako stoh slamy a v inom časopise písali, že tie žlté tabletky sú zaručene bez jojoefektu, len na raňajky musíte zjesť kúsok ananásu, prosciutto a jedno sardelové očko.

Mám päťdesiat, dve deti, som takmer tridsať rokov vydatá za muža, ktorý obdivuje len kvázikryštály, fotoaparáty a bicykle, mám hnedé oči po tatovi, čierny rolák a šaty s vtákmi. Je mi ľúto, ale práve taká neforemná pretekám v celkom inej disciplíne, pracujem na sebe deň čo deň, pretekám dňami ako voda potrubím a vykonávam tú premenu, takmer niekedy zabudnem na Boha, čo sa tak chcem polepšiť, aj na trpezlivosť a potom prstami klopkám po stole, a tak necítim pri týchto rečiach nič, len určitý druh osamelosti. Môj zrak sa obrátil dovnútra, a tak som sa zatiaľ k žiadnemu štíhlemu, veselému a bohatému tímu nepridala, svoje roztopašné deti a psa nerátam.

Prúdy áut, ktoré hľadajú miesto na parkovanie, fontány lemované turistami a množstvo všelijakých ľudí, unavených, narobených aj veselých, štíhlych, tí sú asi v tých veselých bohatých pracovných kolektívoch, ale aj všelijakých tiet, čo majú večer opuchnuté nohy a do roboty chodia autobusmi, niektorí ležia v nemocniciach a všeličo ich bolí, iných bolelo a tešia sa, že sú fit.

Niekedy keď padá sneh, si predstavujem, že som strom, košatý orešisko na jeseň plný orechov, pretekám v inej kategórii, v inej súťaži, plním si svoje nekonečné povinnosti, sústrediť sa, odpaľovať jeden text za druhým, hádžu mi pod nohy nové a nové odpudzujúce situácie, bože, ako to len mám rada, vycizelovane, hlavne vycizelovane a presne!

Počúvam, čítam, zachytím prešľap, nezrovnalosti štýlu aj pravopisu, a keď sa pozriem do zrkadla, som rada, že nevraví, kto je najkrajší na svete, naopak, pošepne, môže byť. Ráno si k ananásu a očkám pre istotu frcnem jednu tú modrú, žltú aj oranžovú pilulku! Čím odpornejšie sú želania tohto šik sveta, tým radšej ich tuším plníme. Ale čo ak sa raz ráno zobudím a zistím, že nemám nos?