Skúšky Martina Schulza

Návrat bývalého predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza do národnej politiky mal prekvapujúci účinok: podľa prieskumov sa nemeckí sociálni demokrati dotiahli na konzervatívnu CDU.

Medzi februárom a septembrom sa môže odohrať ešte mnoho vecí. Pol roka je v dnešnej politike dlhý čas – nezabúdajme, že pred pol rokom bola pozícia Angely Merkelovej napriek všetkým problémom neohrozená. Zatiaľ je však pozícia nemeckej sociálnej demokracie omnoho lepšia, než v akú mohli ešte minulý rok dúfať.

Martin Schulz je v nemeckej národnej politike relatívnym nováčikom. Na miesto oficiálneho kandidáta SPD na post kancelára sa dostal tak trochu náhodou. Čo vyzeralo ako hendikep, sa však ukazuje ako výhoda.

Bývalý predseda europarlamentu je pravdepodobne jediným vrcholným predstaviteľom SPD, ktorý sa môže dôveryhodne dištancovať od „veľkej koalície“. Na jednej strane tak môže kritizovať vládu, v ktorej jeho strana sedí už niekoľko rokov. Na druhej strane môže živiť ideu vytvorenia povolebnej koalície s ľavicovou Die Linke a zelenými. Hoci by šlo o politicky komplikovanú spoluprácu, pre potenciálnych voličov SPD to je aspoň aký-taký prísľub zmeny.

Schulz však ide ešte ďalej. Voličom naznačuje, že je pripravený zvrátiť nepopulárne sociálne reformy, ktoré prijal kancelár Gerhard Schröder. Ich podporovatelia im pripisujú zásluhu na úspechoch nemeckej ekonomiky a posilnení konkurencieschop­nosti priemyslu. Na druhej strane prispeli k rastu sociálnych nerovností v krajine a k vzniku vrstvy pracujúcich chudobných.

Nádejný sociálnodemokra­tický kancelár sľubuje zvýšenie príspevkov v nezamestnanosti a dôchodkov, posilnenie postavenia pracovníkov v podnikoch, obmedzenie kontraktov na dobu určitú či skrátenie pracovného času. Takéto zmeny by neboli výhodné len pre zamestnancov nemeckých podnikov – pomohli by tiež korigovať škodlivý vplyv nemeckej hospodárskej politiky v eurozóne. Ak by ich však chcel implementovať, Nemecko by sa muselo vzdať dogmy prebytkového rozpočtu, čím by opäť prispelo k stabilizácii menovej únie.

Pravda, ešte stále je tu mnoho „ale“. Efekt novosti, ktorý dnes nahráva kandidátovi SPD, môže vyprchať. Nové prepuknutie ktorejkoľvek z európskych nedoriešených kríz môže nanovo prerozdeliť karty. Ak by sa Schulz stal budúcim kancelárom, jeho súčasná rétorika sa môže ukázať len ako ďalšie predvolebné sľuby. Mnoho bude závisieť aj od podoby vládnej koalície. Nateraz nám musí stačiť možnosť zmeny. Politika, ktorú v eurozóne presadzovala Angela Merkelová a jej minister financií Schäuble, mala v nemeckom verejnom diskurze prakticky neohrozené postavenie. Mnoho Nemcov skutočne uverilo, že kríza v eurozóne je morálnym príbehom o usilovných severanoch a rozhadzovačných južanoch. V tomto nezmysle ich nepodporovali len médiá, ale aj politický mainstream. V predvolebnej kampani to bude mať Schulz možnosť korigovať. Bude to jeho prvá vážna politická skúška.