Späť do budúcnosti

Marián Repa, Pravda | 27.02.2017 08:00

Za tie dlhé roky, keď nezamestnanosť dosahovala dvojciferné číslo a niektoré oblasti sa zmenili na hladové doliny, sme si zvykli, že na Slovensku jednoducho práce niet. A teraz sme zaskočení, že roboty je zrazu dosť, no chýbajú kvalifikovaní pracovníci.

Porevolučné prísľuby, že každému sa otvárajú neobmedzené možnosti, len musí svoju šancu pevne chytiť do vlastných rúk, sa mnohým časom rozplynuli v stánkoch s rýchlym občerstvením kdesi v Británii… a zostal iba trpký pocit, že na „obyčajných ľudí z regiónov“ nikto nemyslí, a preto musia šťastie hľadať vo svete.

Dnes už vieme, že nie každý má to na to, aby podnikal (aj keď je dobré, ak sa o to pokúšajú), no každý má svoje miesto v spoločnosti. Ide len o to, zosúladiť potreby pracovného trhu s ponukou škôl.

A zrazu zisťujeme, že neviditeľná ruka trhu, síce dokáže cez agentúry doviesť zahraničných robotníkov, no ak chcú mať firmy zabezpečený stabilný chod, musia preto urobiť aj čosi viac. Niekedy človek musí prejsť dlhú cestu, aby pochopil, že to, čo hľadal vo svete, má doma. A tak je to aj s tzv. duálnym vzdelávaním.

Pritom je to také jednoduché: Firmy potrebujú kvalifikovaných zamestnancov, ľudia potrebujú prácu. Ak ich chce firma prilákať, musí si ich od mala vychovať. Poskytne im preto benefity napr. vo forme štipendií, za čo sa jej oni na niekoľko rokov „upíšu“.

Niečo za niečo. A v neposlednom rade, vlastné školy sú pre podniky určite výhodnejšou investíciou, ako ustavičné hľadanie ľudí v zahraničí. Minimálne u tých, u ktorých sa vyžaduje kvalifikácia. A tak sa okľukou vraciame späť, aby sme v budúcnosti mohli opäť normálne fungovať.