Hnutie Momentum, čo to je?

Vznik nového občiansko-politického zoskupenia zakladatelia zdôvodňujú neschopnosťou mimovládnych organizácií, ktoré z princípu ich poslania nemôžu ovplyvniť neželané aktivity politických strán. Hnutie poukazuje na neriešené problémy týkajúce sa všetkých občanov, ktoré treba v Maďarsku nevyhnutne zmeniť.

V správe štátu si všímajú nedostatky, ktoré si samosprávy regiónov či elity politických strán vôbec nevšímajú. Hnutie hovorí kriticky o stave zdravotníctva, školstva, bývania, životnej úrovne a infraštruktúry. Pre riešenia zanedbaných vecí v štáte mieni mobilizovať občanov bez účasti etablovaných politických strán.

Prioritou Hnutia Momentum je vybudovať Maďarsko nerozdelené ideológiou a nadchnúť ľudí celospoločenskými aktivitami. V oblasti zahraničnej politiky hnutie myslí najmä na územia za hranicami Maďarska, keď hovorí, že v Karpatskej kotline treba iniciovať „krúžky hybnosti“, aby postkomunistické štáty strednej Európy mohli konečne zavŕšiť svoje reformy.

Vplyv hnutia začal narastať prostredníctvom on-line besied na sociálnych sieťach a ich popularita explodovala po 17. februári 2017, keď volebnej komisii hlavného mesta odovzdali petičné hárky s 266-tisíc podpismi.

Občania, ktorí túto petíciu podporili, požadovali vypísať referendum o zrušení kandidatúry Maďarska na letné olympijské hry v roku 2024. Tým bola podpora hier budapeštianskou samosprávou a Maďarským olympijským výborom zneistená.

Postoje premiéra Orbána v danej otázke sa náhle zmenili. K iniciatíve hnutia zaujal okamžité stanovisko a olympijskému výboru odporučil žiadosť stiahnuť. Hnutie aplauduje a vláda sa pokúša retušovať svoje fiasko. Náhle odstúpenie Orbán interpretuje ako neprajnosť opozície a vplyv zahraničných agentov v rúchu občianskych aktivistov.

Bez petičnej aktivity hnutia by sa Budapešť pravdepodobne stala kandidátom na usporiadanie olympiády, i keď bez reálnej šance. Rýchlym odstúpením od hier sa Fidesz vyhol blamáži. Orbán konal politicky prezieravo a nepočkal ani na výsledok sčítania a overenia podpisov petície. Pre jeho vládu je však dôležité, aby sa „kauza olympiáda“ z povedomia občanov vytratila čo najskôr.

Premiér v rádiu Kossuth vyhlásil, že „vo veci budapeštianskeho úsilia usporiadať olympijské hry sa udiala štátovražda. V iniciatíve Hnutia Momentum sme rozpoznali novú stranu liberálnych demokratov (SZDSZ), takže môžeme počítať so staro-novou koalíciou MSZP-SZDSZ (socialisti a liberáli)“.

Anna Oroszová z vedenia hnutia reagovala v programe ATV slovami: „Neustále sa nás pokúšajú znepokojiť podobným označkovaním. Porovnávajú nás so stranami minulosti aj prítomnosti, ale tým len odvádzajú pozornosť od dôležitých vecí.“

Silným odkazom Hnutia Momentum je potvrdenie, že Fidesz nie je schopný viesť demokratický dialóg s opozíciou, a navyše už ani s občianskymi združeniami. Hnutie sa však dostalo do defenzívy, lebo čelí kritike najmä zo strany mienkotvorných mé­dií.

Kritici hovoria, že hnutie nápadne imituje politiku Fideszu spred tridsiatich rokov. Počiatky vzniku  Fideszu a Hnutia Momentum sú naozaj totožné. Predseda hnutia András Fekete-Györ sa narodil v roku 1989, teda v roku prvých demokratických volieb v Maďarsku, keď sa mladí fideszáci dostali do parlamentu. Navyše programové tézy hnutia sú až podozrivo podobné programu mládež­níckeho hnutia Fidelitas (etablované v štruktúrach Fideszu).

Medzi nimi teda neexistuje zásadný rozdiel a nezainteresovaný pozorovateľ vníma princípy práce hnutia skôr v kontexte machiavelizmu – ich prostriedky posväcujú ciele. Fekete-Györ však tvrdí, že hnutie nie je nijakým klonom fideszáckych predchodcov, lebo „oni“ reprezentujú celkom odlišnú politickú kultúru.

Na politickej scéne našich južných susedov tak možno pozorovať zaujímavý pohyb. Hnutie Momentum sa netají ambíciou stať sa politickou stranou a v roku 2018 uspieť vo voľbách. Žeby sa stalo subjektom, ktorý vystrieda terajšiu politickú scénu v maďarskom parlamente?