Už sa boja?

Peter Javůrek, Pravda | 06.03.2017 22:00
Myslíte si, že cieľom politikov krajnej pravice je, aby ich ideológiu úprimne vyznávala celá spoločnosť? Kdeže. Proti komu by potom štvali? Heslo: „Nech ma nenávidia, len nech sa ma boja“, pripisované cisárovi Caligulovi, je jednoduchším návodom na totalitnú vládu, ako úsilie urobiť zo všetkých ľudí vyznávačov jednej viery.

Fašisti a neonacisti rozhodne nie sú nejakí utopickí rovnostári. Ani v rámci vlastného kmeňa nie. To len časť naivných voličov a voličiek možno verí, že keď sú rovnako bielymi heterosexuálnymi kresťanmi ako vodca strany (respektíve, ako to o sebe tvrdí on), v nacistickej budúcnosti ich čaká rovnaké zaobchádzanie ako jeho.

Keď akademici začnú predstierať, že nevedia, že byť demokraticky zvolený ešte neznamená byť demokratom, čo chceme čakať od ostatných voličov?

V skutočnosti je jadrom celej nenávistnej ideológie pohŕdanie ľuďmi, ich ponižovanie a degradácia na materiál, ktorý možno buď využiť, alebo eliminovať.

Keby sa situácia obrátila, ľudia z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre si môžu byť istí, že drvivá väčšina z nich – od profesorov po posledného študenta – by nikdy nedostala pozvánku na nejaké slávnostné podujatie fašistov. Keď, tak možno medzi štatistov na okrajoch cesty, ktorých úlohou je nadšene demonštrovať svoje vlastné poníženie. Nikoho nech nepomýlia saká a kravaty.

Obľúbené odevy nacistov po celej Európe, Slovensko nevynímajúc, nemajú nič spoločné s rektorskými talármi, práve tak ako obľúbená literatúra čestných hostí na nacistických podujatiach sotva patrí k zavedenému akademickému minimu.

Čestná pozvánka pre poslancov krajnej pravice na akademickú pôdu z akéhokoľvek iného dôvodu okrem teoretickej možnosti, že by ich niekto potreboval ako učebné pomôcky na prednášku z politickej patológie, je prinajlepšom trápnou chybou. V horšom prípade indíciou, že na takú hypotetickú prednášku by sa učebné pomôcky našli aj priamo medzi pracovníkmi univerzity.

V každom prípade je to však presne to, čo krajná pravica potrebuje. Nepotrebuje súhlas, súcit či solidaritu akademickej obce. Potrebuje akceptáciu a nezáleží, či na základe strachu, alebo tradičnej poníženej úcty našincov k politickým funkciám.

Na to, aby čoraz viac voličov prestalo mať obavu, že voliť fašistov je napriek všetkej možnej frustrovanosti predsa len cez čiaru, stačí jediné: aby fašistov na tú našu stranu čiary prevádzali také inštitúcie, akou je UKF v Nitre.

Neriešime tu filozofické či politologické finesy. Hovoríme o rasistoch a apologétoch najstrašnejších zločinov proti ľudstvu. Výhovorka, podľa ktorej univerzita iba nevinne pozývala „demokraticky zvolené osobnosti spoločenského života“ v Nitre a nerozlišovala pri tom, kto je kto, je detinsky smiešna. Keď akademici začnú predstierať, že nevedia, že byť demokraticky zvolený ešte neznamená byť demokratom, čo chceme čakať od ostatných voličov?

Alebo je to cteným akademikom jedno? Trápne chyby sa stávajú, najtrápnejšie sú však výhovorky namiesto ospravedlnenia. Také výhovorky vzbudzujú dojem, že podaktorí sa boja už vopred, pre istotu. A to by bolo veľmi zlé.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ