Drahý lacný trik

Marine Le Penová urobila v ostatných rokoch všetko preto, aby z fasády Národného frontu (FN) odstránila niektoré z najodpudivejších vonkajších znakov zdedených po otcovi zakladateľovi (v tomto prípade doslova).

Predstavitelia FN si už dávajú pozor na nevhodné poznámky týkajúce sa druhej svetovej vojny. Zo straníckych sekretariátov a verejných podujatí zmizli holé lebky. Nová generácia funkcionárov strany svojou vizážou i slovníkom pripomína skôr energických moderných manažérov.

Na jednej strane je to lacný trik. Za zmodernizovanou fasádou sa skrýva rovnaký rasizmus, šovinizmus a pohŕdanie demokraciou, aké mal FN vo svojom genetickom kóde od začiatku. Niet pochýb, že Francúzsko by pod vedením Le Penovej zničilo Európsku úniu, ako niet pochýb, že spoločenstvo národných štátov, ktoré by vraj úniu nahradilo, je heslom bez reálneho obsahu.

Lenže účinnosť akéhokoľvek triku – ak je vykonávaný so základnou dávkou profesionality, čo v prípade Le Penovej a FN platí – nezávisí od toho, či je lacný, ale od ochoty publika uveriť mu.

Francúzski politici a komentátori hlavného prúdu veria, že Marine Le Penová nemá šancu dostať sa do Elyzejského paláca. A predsa ľavica i pravica momentálne súperia predovšetkým o to, kto sa v druhom kole prezidentských volieb na začiatku mája postaví šéfke Národného frontu. Pretože ak o niečom niet pochýb, je to práve jej postup.

Elektoráty socialistov i republikánov jednoznačne odmietli „zavedených“ kandidátov. Keby Francois Hollande nemal dosť predvídavosti a usiloval by sa o opätovnú kandidatúru na úrad, socialisti by ho zrejme odmietli ešte ponižujúcejším spôsobom, akým odmietla pravica svojho niekdajšieho hrdinu Nicolasa Sarkozyho.

Ľavica je rozdelená, pričom bývalý socialistický minister hospodárstva Emmanuel Macron v prieskumoch valcuje oficiálneho kandidáta socialistov Benoîta Hamona. Pravica sa otriasa škandálom republikánskeho kandidáta Francoisa Fillona.

Situáciu naľavo ďalej komplikuje kandidatúra populistu Jeana-Luca Mélenchona, ktorý odmieta odstúpiť v prospech Hamona. Nálady napravo zasa výrečne charakterizuje rozdelenie časti republikánskych voličov na tých, ktorí by mohli voliť Le Penovú v prípade, že Fillon neodstúpi, a tých, ktorí hrozia, že budú voliť Le Penovú v prípade, že Fillon bude donútený odstúpiť.

„Manažéri“ Národného frontu, na rozdiel od rozhádaných a bezradných politikov hlavného prúdu, majú jasno v taktike i cieľoch. A čím zásadným sa ich finančné škandály vlastne líšia od takého Fillona? Le Penovej lacný trik môže vyjsť Francúzsko veľmi draho. Skúsenosti brexitu a Trumpa by mali byť pre politikov i médiá varovaním: večné pravdy politického poriadku sú otrasiteľné oveľa ľahšie, ako sa zdá.