Európa ako obchodná superveľmoc

Robert Škopec,zahraničnopolitický analytik | 16.03.2017 09:00

Bývalý fínsky premiér, v súčasnosti podpredseda Európskej komisie a eurokomisár pre otázky zamestnanosti, rastu a investícií Jyrki Katainen sa domnieva, že politika otvorených dverí EÚ prinesie výsledky globálneho významu. Dá sa totiž predpokladať, že protekcionistická politika prezidenta USA Donalda Trumpa posunie hospodárske mocnosti Ázie a Latinskej Ameriky do obchodných spojenectiev s Európskou úniou.

S jeho optimistickou prognózou možno súhlasiť. Prezident Donald Trump zatiaľ vystupuje proti multilaterálnym obchodným dohodám a hrozí uvalením dovozných ciel na import, čo umožňuje členským krajinám EÚ podporovať uzatváranie nových dohôd o voľnom obchode a investíciách s krajinami, ako sú Japonsko, Čína, India, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Mexiko, Brazília a Argentína.

Signály rastúceho protekcionizmu z americkej strany umožňujú zvyšku sveta na to odpovedať, že takáto politika nie je našou líniou a že protekcionizmus je niečo, čo EÚ nechce.

Trumpova politika v znamení hesla „America First“ sleduje zníženie obchodného deficitu USA, ktorý dnes dosahuje výšku 502 miliárd dolárov (USD). Pre EÚ to môže byť šanca, ale aj hrozba. Európa potrebuje nové impulzy rozvoja obchodu zoči-voči známym hrozbám, ako sú problémy s brexitom, dohodou o voľnom obchode s USA, so zasahovaním Ruska do politickej situácie vo východnej Európe či s vlnou populizmu a prívalom migrantov do Európy.

Hlavnou prioritu EÚ vo vzťahoch s Trumpovou administratívou by malo byť zníženie možného napätia a úsilie o čo možno najhladšie obchodné vzťahy medzi dvomi najväčšími ekonomickými partnermi sveta.

Ak vláda USA zvýši výraznejšie dovozné clá, resp. zavedie iné prekážky voči importu najmä z Číny a Mexika, mohlo by to citeľne zasiahnuť aj americkú ekonomiku, keďže pre uvedené dva štáty sú Spojené štáty subdodávateľom č. 1.

Analytická skupina Oxford Economics vo svojej novej štúdii podčiarkla, že napr. Mexiko len v roku 2015 doviezlo z USA strojárske a elektronické zariadenia v hodnote 60 miliárd USD. Mexický dovoz len v týchto dvoch odvetviach predstavuje viac ako 10 % celkovej produkcie spomínaných dvoch sektorov amerického spracovateľského priemyslu.

Negatívne dôsledky prípadných colných prekážok USA by sa nedotkli len bilaterálneho obchodu s Mexikom. Napríklad iPhony sa kompletizujú v Číne a v americkej obchodnej bilancii sa definujú ako čínsky dovoz.

Projektantské centrá iPhonu sú zasa v Spojených štátoch, kým výrobky subdodávateľov pochádzajú skoro z celej Európy a Ázie. Rovnaký model sa uplatňuje v celom rade odvetví amerického priemyslu, ktoré dovážajú značnú časť potrebných produktov od subdodávateľov prakticky z celého sveta.

Americký prezident D. Trump sa v plánovaných reštrikčných krokoch zameriava na Čínu a Mexiko práve pre ich významné obchodné pozície. Z celkového ročného dovozu USA vo výške 2 200 miliárd USD pripadá 21 % na produkty v hodnote 463 miliárd USD z Číny.

Vlaňajší export Mexika do USA dosiahol hodnotu 294 miliárd USD, čo predstavuje 13,4 % celkového amerického dovozu. Ako je z uvedeného možné vidieť, prípadná americko-čínska obchodná vojna by mohla citeľne zasiahnuť aj americkú ekonomiku.

Ratingová agentúra Fitch Ratings vo svojej globálnej predpovedi na rok 2017 pripomenula, že prezident D. Trump zvažuje proti dovozu z Mexika zaviesť 35 % clo a na dovoz z Číny chce vyrubiť dokonca až 45 % clo. Keďže 35 % z celkového amerického dovozu pripadá na Čínu a Mexiko, uvedené zvýšenie cla by sa prejavilo v Spojených štátoch ako daň postihujúca amerických spotrebiteľov.

Dá sa predpokladať, že protekcionistická politika prezidenta USA Donalda Trumpa posunie hospodárske mocnosti Ázie a Latinskej Ameriky do obchodných spojenectiev s Európskou úniou.

Mohlo by to prispieť aj k zvýšeniu inflácie, čo by znížilo reálne príjmy v USA. Na dôvažok by to mohlo vyprovokovať aj obchodné protiopatrenia z čínskej strany, ktoré by sa mohli negatívne prejaviť aj na vyhliadkach amerického exportu.

Pokiaľ ide o prípadné obchodné kontroverzie EÚ s Washingtonom, tak zatiaľ sa toho síce veľa povedalo, no na papieri je len veľmi málo. Nutná je však principiálna obrana liberálneho ekonomického poriadku.

Pozitívnou správou je to, že v posledných mesiacoch pribúda skúseností s obchodnými partnermi požadujúcimi urýchlenie rokovaní s cieľom dosiahnuť dobré obchodné dohody s EÚ. Míľnikom je uzavretie dohody o voľnom obchode EÚ s Kanadou. Sľubné sa vyvíjajú aj rokovania o dlhodobej obchodnej dohode s Mexikom.

Únia bude iniciovať aj urýchlenie rokovaní o voľnom obchode s Indiou, s latinskoamerickým združením Mercosur, s blízkovýchodným the Gulf Cooperation Council, ako aj dosiahnutie investičnej dohody s Čínou. Napriek sporom v otázke čínskych dodávok ocele a exportným reštrikciách na nerastné suroviny sa dá predpokladať, že vzťahy medzi Európu a Čínou sa budú prehlbovať.