Márne ilúzie

Radovan Geist, šéfredaktor internetového portálu euractiv.sk | 17.03.2017 17:00
Škótsko si možno zopakuje referendum o nezávislosti. Dôvodom je, samozrejme, brexit. Nahradia „Škóti“ v EÚ „Britov“?

Šéfka škótskej regionálnej vlády Nicola Sturgeonová oznámila, že chce zopakovať referendum o odchode Škótska z EÚ. Z jej strany to nebolo úplne nečakané. Predchádzajúce hlasovanie v roku 2014 dopadlo v neprospech nezávislosti, výsledok však nebol tak rozdielny, aby myšlienku politicky diskvalifikoval.

Sturgeonovej Škótska národná strana sa referenda v programe nikdy nevzdala. Prirodzene: nezávislosť je jej raison d'etre. Do posledných volieb šla s manifestom, že sa ho pokúsi zopakovať, keď sa zásadne zmenia podmienky existencie Škótska.

Zásadnú zmenu prinesie s najväčšou pravdepodobnosťou brexit, resp. jeho forma. Británia odíde z EÚ a v konečnom dôsledku nebude súčasťou jednotného trhu. Presná podoba vzťahov medzi Londýnom a Bruselom bude vecou dlhších rokovaní a reálny vplyv odchodu na škótsku ekonomiku je tým pádom v oblakoch. Zatiaľ však prevažujú politické argumenty: veľká väčšina Škótov hlasovala v minuloročnom referende proti brexitu, Škótska národná strana ho tak môže využiť na presadenie svojho hlavného politického cieľa.

Referendum sa má konať najskôr na jeseň 2018. Načasovanie je prirodzené. Ak britská premiérka aktivuje článok 50 koncom tohto mesiaca, za rok a pol stihnú rokovania pokročiť dostatočne na to, aby Škóti vedeli lepšie posúdiť možný vplyv odchodu z únie. Zároveň budú rozhodovať o nezávislosti pred samotným odchodom a v prípade kladného výsledku budú mať niekoľko mesiacov na rokovanie o budúcom štatúte Škótska.

Také jednoduché to však nie je. Koncom budúceho roku už môžu byť jasné kontúry dohody o odchode Británie z únie. Dohoda o konečnej podobe vzťahov však bude asi trvať dlhšie. V lepšom prípade tak budeme poznať prechodný režim, uplatňovaný medzi odchodom a finálnou dohodou. Sturgeonová tvrdí, že chce dať ľuďom možnosť „informovanej voľby“. No aj v optimistickom scenári sa budú rozhodovať s veľkou mierou neistoty.

Okrem toho Edinburgh nemôže dúfať v automatický vstup do EÚ. Neexistuje na to procedúra a pokusy o hľadanie cesty zablokuje napríklad Španielsko, ktoré má vlastné problémy s katalánskym separatizmom. Bude teda musieť prejsť prístupovým procesom. Ten môže byť relatívne rýchly – koniec koncov Škótsko už dnes uplatňuje európsku legislatívu – no začať sa bude môcť až v prvý deň nezávislosti.

Rovnaká logika platí, ak by chcel Edinburgh získať podobné postavenie ako Nórsko (a tým ostať súčasťou jednotného trhu a mať možnosť podieľať sa na niektorých ďalších oblastiach spolupráce). Akýkoľvek proces pristúpenia sa začne formálne až v momente získania nezávislosti.

Väčšina Škótov asi nesúhlasí s odchodom z únie či so spôsobom, akým tento proces riadi vláda v Londýne. Škótska národná strana to, v krátkodobom horizonte, bude prirodzene politicky využívať. Z dlhodobého hľadiska však neponúka dôveryhodnú alternatívu. Nádej, že odchod z Británie je spôsobom, ako sa vyhnúť odchodu z EÚ, ňou nie je.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ