Aspoň niečo spoločné?

Významnejšie je, že i keby pravdu hovoril, skutočnosť by nebola o nič veselšia. Na rozdiel od odpočúvania európskych spojencov, ktoré vyšlo najavo vďaka Edwardovi Snowdenovi a ktoré potom musel Barack Obama osobne žehliť, na odpočúvanie Trump Tower počas volebnej kampane neexistuje žiadny dôkaz. Pravdaže, okrem konšpiračných nezmyslov šírených krajne pravicovým internetovým médiom Breitbart News, ktorého bývalý šéf Bannon dnes robí Trumpovi šéfporadcu.

Napokon, Trump to dobre vie, keďže verzia Bieleho domu, obhajovaná čoraz zúfalejšími prezidentovými podriadenými, už stihla prejsť viacerými zmenami. Od tvrdenia, že Obama osobne nariadil odpočúvanie, cez vytáčky, podľa ktorých výraz „odpočúvanie“ netreba brať tak doslovne, keďže mohlo ísť o sledovanie či vyšetrovanie, až po verziu, podľa ktorej špinavú prácu za Obamu urobila britská vládna špionážna agentúra.

Nie, ani len to „odpočúvanie Barackom Obamom“ nemajú Angela Merkelová a Donald Trump spoločné. Najväčší problém však je, že i keby mali, bolo by to žalostne málo. Nemali by mať líder Spojených štátov a faktická líderka Európskej únie predsa len toho spoločného o čosi viac?

Médiá sa pasú na vonkajších prejavoch, akými sú reč tela, Merkelovej výrazy vyjadrujúce údiv, pobúrenie i pobavenie nad rôznymi Trumpovými vyjadreniami alebo jej pohľad na prezidentovu dcéru Ivanku, ktorú posadili na stretnutí s americkou podnikateľskou elitou vedľa nej. Čoho prejavy to však boli? Kultúrneho šoku? Sotva. Nešlo o stretnutie s neznámou kultúrou.

Donald Trump je len zosobnením toho, čo sa celé roky varilo v hrnci americkej pravice. Bez škrupúľ, s pocitom, že je predurčený víťaziť aj tam, kde by žiadna súťaž prebiehať nemala. Viera v toto predurčenie je u neho silnejšia ako fakty. Tak ako sa nikdy za nič neospravedlní, pretože by to považoval za priznanie prehry, rovnako nikdy nepripustí, že fakty sú proti nemu: od počtu divákov na inaugurácii až po klimatickú zmenu.

Jeho predstava o federálnom rozpočte, ktorú predložil minulý týždeň? Zvýšenie vojenského rozpočtu a zoškrtanie všetkého, čo zaváňa vedou (klíma, životné prostredie), rozumom (sociálne programy, verejné školstvo) či snahou o spoluprácu a porozumenie (medzinárodné programy pomoci, diplomacia). Isteže, niekto predsa musí zaplatiť za výpadky, ktoré vzniknú ďalším zoškrtaním daní pre najbohatších a veľké firmy.

Návšteva kresťanskej demokratky Merkelovej ukázala názorne – áno, aj rečou tela – prečo sa v Európe na Trumpa neodvoláva pravica, ale krajná pravica. Nemecká kancelárka bola v Oválnej pracovni jedinou dospelou osobou v miestnosti. Sme odsúdení na spoluprácu, ale to, že prakticky nič spoločné nemajú, je v náš prospech.