Na kraji priepasti

Pavel Kopecký, politológ a historik | 29.04.2012 22:00

Ak by vám niekto tvrdil, že je český verejný život prehľadný, neverte mu ani ň. Potáca sa v zmätkoch, ktoré už svojím rozsahom prekonali zvyčajné politikárčenia. Pravidelné, takmer neprestajné žabomyšie vojny postúpili o krok ďalej. A zrejme sa chystáme na ďalší krok. Česká republika stojí na kraji priepasti politickej kultúry.

Potomok praotca Čecha býva opisovaný ako pokojná nátura, s ktorou sa dá vcelku bezproblémovo „orať“, no aj toto má svoje medze. Už dlho to tak nanešťastie nevyzeralo, ale na zmenu poukazuje nedávna, organizátormi dobre zvládnutá demonštrácia na pražskom Václavskom námestí. Zišlo sa na nej až 100 000 ľudí. Najviac od československého prevratu spred dvadsiatich troch rokov.

Za vyvolaním nepokoja, jasne viditeľného tiež z vierohodných výskumov verejnej mienky alebo diskusií na internete, stojí predovšetkým vláda Petra Nečasa. Chcel som napísať existujúca vládna koalícia, lenže to by bolo zavádzajúce. Nespokojnosť ľudu totiž umocňuje ešte i to, že panujúca oligarchia nie je ani poriadnou vládou, ani koalíciou.

Pred dvoma rokmi vyhrala voľby do hlavnej, dolnej komory parlamentu sociálna demokracia, ale nezhromaždila – podobne ako takmer paralelne sesterský Smer – kabinetnú väčšinu. Keďže jej dve ad hoc vybudované partaje odobrali časť ľavicových voličov a jedna z nich potom mávnutím „čarovného prútika“ vstúpila do vlády s výbušným pravicovým nábojom.

Išlo o Veci verejné (VV), podnikateľský nápad velikášskeho i vrtošivého milionára Víta Bártu. Naňho už pritom obaja koaliční partneri „varili vodu“. Na druhý pokus a po ročnej pauze od prvého dosiahli Občianska demokratická strana (ODS) a TOP 09 horko-ťažko úspech. Uchopili hŕstku poslancov karieristov, aby „odľahčili“ do vĺn nulových preferencií klesajúcemu véčkarskému korábu. Ktorý má teraz namierené k ďalšej poklesnutej hre pre voliča, k spásnemu ostrovu frašky o takzvanej opozičnej pozícii VV.

Prebehlíci za krajne trápnych okolností plných kupčenia s hlasmi získali v piatok novej pseudokoalícii parlamentnú dôveru. Show must go on! Dávno preč je bývalá najväčšia hlasovacia mašinéria od vzniku ČR, ktorú spriaznení novinári vynášali do neoliberálnych nebies. Odteraz sa budú s každým zákonom počítať duše a žiadna z nich nebude mŕtva. Nestálu výmeru pôdy pre pestovanie Nečasovho spolku si vychutnajú zostatkoví véčkari a vo svojich ambíciách ohrdnutí exposlanci ODS. Václavom Klausom založenej strany, takisto čeliacej štiepeniu a vo svojej doterajšej pravicovej dominancii ohrozovanej nástupom TOP 09. Tú zase stvoril minister financií Miroslav Kalousek, mozog kabinetu a zaiste neprekvapujúco sám tiež partajný zbeh.

Netreba zdôrazňovať, že načrtnutým marazmom neobyčajne trpí celé Česko. Drvivú väčšinu občanov vábi siréna predčasného volebného súboja. Jeden riadny, do krajských zastupiteľstiev a tretiny Senátu, príde na jeseň. Pravdepodobne ďalej sťaží chatrné postavenie nečasovcov, odhodlaných však dať svoju kožu čo najdrahšie.

Ak skúsime odhadnúť dĺžku ich zostávajúceho odporu, vychádza nám okrem iného dôležitá podmienka. Trefne ju kedysi vystihol jasnozrivý Karel Kryl, keď spieval „farár nám sľúbil nebesia a čaká na majetky“. Krajinu rýchlo zadlžujúci kabinet opakuje zaklínadlo o šetrení, pričom chystá takzvané cirkevné reštitúcie. Ide o hŕbu miliárd z verejných rozpočtov, a tak hovorkyňa katolíckeho kléru neváha v televízii vystupovať za bezradnú ministerku kultúry.

Právne pochybný projekt bude pravdepodobne ďalším tunelom v krajine, odkiaľ sa nesmierne majetky vyparili kupónovou privatizáciou, falošnými výberovými konaniami alebo nepotrestanými defraudáciami ministrov. Čo dodať. Boh s nami?