Cyprus sa nemusí báť
Fiškálna únia – s výnimkou kontroverznej fiškálnej zmluvy – prešľapuje na mieste. Brzdí ju odpor k daňovej harmonizácii a právo veta v daňových otázkach zakotvené v Lisabonskej zmluve.
Keď v Írsku praskla realitná bublina a jeho rozpočet z jedného roka na druhý z plusu vyskočil na –30 % HDP, obrátilo sa Írsko so žiadosťou o pomoc z tzv. eurovalu (EFSF). Bolo ochotné prijať tvrdé podmienky, ale kategoricky vyhlásilo, že by neakceptovalo zvýšenie – dumpingovej – 12,5-percentnej dane pre podnikateľský sektor. EÚ ho k tomu nenútila.
Po Grécku, Írsku, Portugalsku, Španielsku (a Taliansku inou formou) požiada o pomoc európske inštitúcie Cyprus. Najradšej by to neurobil. Ak sa mu podarí získať 10 mld. eur z Ruskej federácie a Číny, bude sa môcť vyhnúť pomoci z EFSF, resp. ESM. V decembri 2011 si Cyprus úspešne požičal od Ruska 2,5 mld. eur a o 5-miliardovú pôžičku už Rusko požiadal pred pár dňami.
Prečo dáva Cyprus prednosť Rusku a Číne pred EFSF či ESM? To, či mu tieto dva štáty nové úvery poskytnú a za akú cenu, ešte nie je známe. No je známe, že Cyprus sa bojí, že podmienky EÚ by ho zaviazali k výdavkovým škrtom – a k tomu, aby prestal lákať zahraničné podniky nízkou daňou. I keď podľa Globálneho fóra o transparentnosti a výmene informácií pre daňové účely pri OECD Cyprus patrí medzi „jurisdikcie, ktoré v podstatnej miere implementovali medzinárodne dohodnuté štandardy“, Cyprus zostáva daňovým rajom. Mohli by sme predpokladať, že Rusko s Cyprom viaže príbuznosť ich náboženstiev: ruskej pravoslávnej cirkvi a cyperskej ortodoxnej cirkvi. Ale tak to nie je. Podľa tlačových agentúr Rusko má záujem, aby si Cyprus „udržal charakter finančného centra s nízkymi daňami, ktoré slúži ruským podnikateľom ako základňa pre spätné investovanie doma“. Inými slovami: ak sa ruské firmy, ktoré podnikajú v zahraničí, registrujú v daňových rajoch a neodvedú dane do rozpočtov v štátoch, kde robia biznis, možno budú investovať viac doma – v Rusku.
Postoj Ruska by nás nemal rozhorčovať. V EÚ sú viaceré štáty s rovnakým prístupom k daňovým rajom. Najväčší počet jurisdikcií, ktoré sa pokladajú za daňové raje, patrí pod Veľkú Britániu. Mnohé štáty EÚ si dokázali upraviť svoju daňovú legislatívu tak, aby daňové úniky z ich štátov minimalizovali, ale mohli z daňových rajov ťažiť. Ak bolo treba, na ochranu svojich daňových príjmov boli ochotné urobiť i diskutabilnejšie opatrenia: NSR napr. zaplatila 4,2 mil. eur za ukradnutý zoznam nemeckých zákazníkov, ktorí sa vyhýbali daňovej povinnosti doma, a preto si zriadili účty v banke v Lichtenštajnsku. Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko uzavreli separátne dohody s najväčšou švajčiarskou bankou USB, ktorá ich bola nútená kompenzovať za tajné účty nemeckých, britských a francúzskych klientov v USB.
Ani finančná a ekonomická kríza 2008–2009 nedonútila najväčších globálnych hráčov dohodnúť sa na boji proti daňovým rajom a v razantnejšom boji proti bankovému tajomstvu. Ak chce Robert Fico podmieniť súhlas prípadnej slovenskej pomoci Cypru poskytnutím zoznamu slovenských firiem registrovaných na Cypre, treba ho podporiť. Pokiaľ zostane ako „sám vojak v poli“, žiaľ, isté je, že nič nedosiahne.
Získať veľkých hráčov, ktorí sa starajú predovšetkým sami o seba, je však sizyfovská robota. Navyše, jej časový horizont je vzdialený. Urýchlene treba začať robiť to, čo urobili aj iní. Existujú viaceré možnosti, ako pred únikmi do daňových rajov aspoň čiastočne ochrániť domáci rozpočet. Vyžaduje si to niektoré legislatívne zmeny a – posilňovanie slovenskej daňovej (finančnej) správy. Ani to nie je ľahká – ale zatiaľ – realistickejšia cesta.