Svalnaté reči nestačia

Vladimír Bačišin, Panuerópska vysoká škola | 01.08.2012 22:00
Kde nájsť peniaze pre chýbajúci štátny rozpočet? No predsa v daňových rajoch. Jedným z nich je Cyprus. Koncom júna premiér Robert Fico vyhlásil, že bude v prípade poskytnutia pomoci Cyperskej republike Európskou úniou žiadať od tejto ostrovnej krajiny zoznam vlastníkov firiem, ktoré podnikajú na Slovensku a sú tam registrované ako medzinárodné firmy.

Daňový raj na Cypre a inde

Cyprus patrí medzi štáty, ktoré sú známe ako daňové raje. Podstata ich fungovania spočíva v tom, že občania, podniky alebo banky podnikajúce v iných krajinách, ale ich sídlo registrujú v daňových rajoch, platia nižšie alebo takmer žiadne dane. Tie sa nedostávajú do slovenského štátneho rozpočtu.

Fico pripomenul, že dnes vieme, že na Cypre je obrovské množstvo skrytých firiem. Za nimi sa skrývajú všelijaké postavy a „postavičky“, ktoré nechcú byť videné v rôznych kšeftoch, tendroch a čudných privatizáciách. Ako poznamenal predseda vlády, ide o 1 500 až 2 000 vlastníkov firiem, ktorí si týmto spôsobom organizujú svoj biznis.

Daňové raje sú jedným zo oporných stĺpov globalizácie. Na ne podľa expertov pripadá 30 percent aktív všetkých finančných centier sveta. Tu sa nachádzajú filiálky najväčších nadnárodných spoločností a bánk. Hoci daňové raje nie sú primárnou príčinou finančnej krízy, ich úloha v jej prehĺbení je očividná. Mnohé krajiny, ktoré sa stretli s problémami rozpočtového deficitu, vnímajú daňové raje negatívne.

Neobmedzený pohyb kapitálu

Existujú rozličné kritériá na to, ako zaradiť štát alebo časť jeho územia do kategórie daňový raj. Je to existencia nízkych alebo nulových daní nahradených paušálnym ročným poplatkom, bankového tajomstva podloženého legislatívne. Ďalším faktorom je ľahká a krátka procedúra registrácie firiem a bánk a prísna kontrola dodržiavania procedúry utajovania činnosti advokátov, notárov a účtovníkov.

V daňových rajoch vládne neobmedzený pohyb kapitálu, operácie s kapitálom sú veľmi rýchle. Nemajú zväčša podpísané dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré predpokladajú výmenu daňových údajov.

Opatrenia zamerané na boj s daňovými rajmi predpokladajú, že sa zostaví ich úplný zoznam na základe takých kritérií, ako je legalizácia príjmov z trestnej činnosti a systém regulácie a dohľadu v nich. Vo vzťahu k daňovým rajom a k podnikom, ktoré využívajú ich služby, by sa mali prijať sankcie. Tie by mali závisieť od úrovne priezračnosti operácie a medzinárodnej spolupráce. Do medzinárodných účtovných štandardov by sa mali zaviesť požiadavky o povinných záznamoch o činnosti toho-ktorého subjektu v daňových rajoch. Príslušné informácie by mali obsahovať detailné informácie o podstate činnosti, počte zamestnancov, veľkosti zisku pred zdanením a po ňom, riadení rizík a systéme vnútornej kontroly.

Táto informácia by mala byť súčasťou výročných správ podnikov a bánk. Všetky krajiny a územia, ktoré sa považujú za daňové raje, by malo medzinárodné spoločenstvo zaviazať viesť národné registre podnikateľských subjektov registrovaných podľa ich právneho systému. V daných štátoch by mali v registroch existovať kartotéky bankových účtov firiem a bánk. Okrem toho register by mal obsahovať údaje o reálnych majiteľoch firiem alebo o beneficiároch trustov. Teda osôb, čo vložili do trustu majetok, z ktorého výnosy plynú v ich prospech. Tieto údaje by mali byť prístupné pre daňové, colné a súdne orgány v zahraničí.

Na medzinárodnej úrovni

Ak sa má niečo diať okolo daňových rajov, mala by sa zväčšiť intenzita výmeny informácií o úsporách, dividendách a iných finančných produktoch najprv na európskej a neskôr i na globálnej úrovni. V OSN by sa mali vypracovať princípy dobrého správania (corporate governance) ekonomických a finančných subjektov v sfére boja proti daňovým únikom a nezákonnému úniku kapitálu.

Dozor nad napĺňaním princípov by mohli robiť medzinárodné organizácie typu OECD. Ak mali justičné orgány vyšetrovať daňové úniky na medzinárodnej úrovni, predpokladá to harmonizáciu klasifikácie daňových trestných činov. Preto by sa mala posilniť spolupráca justičných orgánov prinajmenšom na európskej úrovni. Štáty by mali zaviesť prísne sankcie pre osoby, ktoré sú sprostredkovateľmi operácií zameraných na daňové úniky, ako sú účtovníci, právnici a bankári.

Doterajšie opatrenia OECD a EÚ zamerané na boj proti daňovým rajom majú skôr symbolický a formálny charakter, pretože sú zamerané na formálne požiadavky na daňové raje. Jednou z nich je podpísanie dohôd o poskytovaní daňových informácii. Ak niekto podpíše dohodu o spolupráci v tejto oblasti, neznamená to, že bude inom štáte poskytovať potrebné informácie.

Namiesto používania svalnatých rečí musí ísť o komplexné opatrenia zamerané na zmenu správania majetných ekonomických subjektov – fyzických osôb, podnikov a bánk. Sú to také opatrenia ako zrušenie bankového tajomstva, zabezpečenie priezračnosti finančných operácií alebo zdokonaľovanie regulácie finančnej sféry a dohľadu nad rôznymi finančnými inštitúciami.

Svalnaté reči síce môžu na istú dobu ovplyvniť myslenie voličov, ale peniaze do rozpočtu neprinesú.