Náplasť na recesiu?

V júni spoločnosť Visa publikovala už druhý odhad finančnej stránky OH 2012 pod sľubným názvom Využitie zlatej príležitosti. Podľa nej mal prínos olympijských a paraolympijských súťaží na britské hospodárstvo počas hier dosiahnuť 1,2 miliardy libier a za nasledujúce roky 2013 až 2015 až 4,12 miliardy.

Názory na to, či okamžité efekty budú priaznivé, sú protichodné. Na jednej strane sú tí, čo na olympiáde prerobili, a na druhej tí, „ktorí žijú na inej planéte“, ako sa vyjadril podnikateľ z Camden Market. Mnohí totiž na hrách poriadne prerobili. Napríklad obchodná sieť John Lewis, ktorá úspešne prekonávala najtvrdšie krízové roky, sa sťažuje, že všetky jej obchody v centre hlavného mesta a jeho okolí zaznamenali masívne straty. Hotelové siete si za svoje poloprázdne zariadenia môžu samy. Ceny za noc zvýšili 4– až 6-krát a klientela v mnohých z nich poklesla o polovicu. Znovu sa potvrdilo, že biznis založený na pažravosti je zlý.

Pred niekoľkými dňami „trojka“ zložená z expertov Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu vyjadrila opatrnú podporu uskutočňovaniu úsporných opatrení novou gréckou vládou. Po závere hier sa neubránime otázke, či k dnešnej situácii v Grécku neprispeli i olympijské hry 2004 v Aténach.

Na dlhovej kríze krajiny pod Olympom sa podieľajú viaceré faktory. V prvom rade neprimerane vysoké vojenské výdavky, ktoré desaťročia dosahovali 7 percent z hrubého domáceho produktu (HDP) a v posledných rokoch sú na úrovni „iba“ 4 percent. V Aténach pri tom argumentovali tureckým nebezpečenstvom. No na zákazkách špeciálnej techniky prevažne z USA, Nemecka a Francúzska okrem vojensko-priemyselného komplexu v týchto štátoch osobne bohatli i mnohí skorumpovaní grécki politici.

Prevádzkové náklady na OH v Aténach dosiahli takmer 2 miliardy eur, z nich 14 percent hradil štát. Investičné náklady z predpokladaných 2,5 miliardy oficiálne dosiahli 4,6 miliardy, grécky štátny rozpočet neoficiálne stáli aspoň 10 miliárd. Odhaduje sa, že v dôsledku hier sa deficit v roku 2004 zvýšil z plánovaných 1,4 na 3,2 percenta.

Ekonomické dôsledky na HDP a zamestnanosť pred a počas olympijských hier boli pozitívnejšie a kladné boli aj očakávania do budúcnosti. Ekonóm Evangelia Kasimati predpokladal, že v dôsledku OH v Aténach v rokoch 2006 až 2012 porastie HDP Grécka rýchlejšie o 0,5 percenta ročne a nezamestnanosť poklesne asi o 2 percentá. Odhad Centra pre ekonomické plánovanie a výskum v Aténach na roky 1998 až 2010 bol tiež optimistický: prírastok HDP navyše o 10,3 miliar­dy eur.

Gréci sa z neistých pozitívnych efektov hier netešili dlho. Podarí sa vďaka OH v Londýne spomaliť britskú recesiu? Tá poháňaná škodlivou politikou konzervatívno-liberálnej vlády Davida Camerona v druhom štvrťroku 2012 dosiahla až mínus 0,7 percenta HDP.

Dnes je predčasné na to odpovedať. Isté však je, že finančné náklady na prípravu olympiády schodok britského rozpočtu poriadne zaťažili. Z pôvodne plánovaných 2,4 miliardy libier vzrástli do roku 2009 na 9,3 miliardy. Odhad parlamentného výboru v apríli 2012 dosiahol 11 miliárd, ale podľa mimovládneho "Monitoru hier“ až 13 miliárd libier.

Predpokladaná účasť súkromného sektora, ktorá mala aspoň čiastočne odbremeniť štát, sa scvrkla na menej ako 2 percentá. A isté je i to, že ak na prírastok deficitu štátneho rozpočtu bude minister financií George Osborne reagovať novými škrtmi výdavkov, recesia sa v Británii skôr prehĺbi ako zmierni.