Česi sa môžu učiť z chýb agilnejších Slovákov

Česi majú jednu obrovskú výhodu: Majú dlhodobo natoľko neschopné vlády, že sa v posledných rokoch nezmohli na žiadnu reformu, či počin vykonaný naozaj od základov. Na rozdiel od agilných Slovákov nezvládli prijať euro a meškajú aj s dôchodkovou reformou.

Zatracovaný systém

V posledných týždňoch Česi opäť mohli plne doceniť význam múdrosti: Kto nič nerobí, nič nepokazí. Takže sa mohli pri plánovaní dôchodkovej reformy poučiť zo slovenských chýb. Ale nie tak, že by si zo slovenských príkladov vzali ponaučenie politici, ktorí nakoniec českú penzijnú reformu odklepli. Ti mnohé slovenské chyby veselo opakujú.

Viac ako to, čo slovenský parlament pred niekoľkými dňami schválil, možno stojí za pozornosť to, prečo to schválil. Štvorica stredoeurópskych štátov totiž zreformovala svoje dôchodkové systémy a založila ich na sporení v penzijných fondoch preto, aby bol systém udržateľný a aby verejné financie uniesli rastúci počet dôchodcov.

Po reforme však slovenský dôchodkový systém vytváral také ohromné deficity, že Slováci boli v minulosti už dvakrát nútení svoj povinný druhý pilier otvoriť a umožniť ľuďom, aby ho úplne opustili. Tým sa už v minulosti posilnil priebežný systém. Áno, ten zatracovaný priebežný systém, ktorý mal byť prechodom na fondový systém a preto mal byť čo najviac zašliapaný do zeme, sa zrazu začal posilňovať. Po zavedení fondov to totiž akosi nefungovalo.

Dvadsiata druhá zmena

Malé i väčšie úpravy stále pokračujú. Od roku 2008 už stihli usilovné slovenské včeličky urobiť na svojom dôchodkovom systéme 21 úprav. No a práve teraz séria zmien vrcholí ďalším – 22. počinom. A to v systéme, ktorý sa pôvodne v každom štáte zavádzal ako nemenný.

Súčasná vláda otvára tzv. druhý povinný pilier tretí raz. Kto si bude priať, môže ho od septembra 2012 do januára 2013 opustiť. Hoci pôvodne platilo, že kto doň vstúpi, je uväznený už natrvalo. To preto, že štát nemá peniaze. A tak si ich chce „požičať“ od súkromných fondov.

Vláda Roberta Fica si tiež všimla, že fondy všetkých spoločností svojim klientom peniaze nezarábajú, ale naopak. Priemerne totiž za šesť rokov svojej existencie penzijné fondy nepokryli ani infláciu, ktorá zatiaľ v roku 2012 nie je na Slovensku závratná. Po Maďarsku je Slovensko v strednej Európe už druhou krajinou, kde fondy ľuďom, ktorí im zverili peniaze, úspory nezhodnocujú, ale znehodnocujú!

Reálne po šiestich rokoch je vo fondoch menej peňazí, ako do nich klienti na začiatku povinne vložili. Keby bývali Slováci dali svoje úspory na termínovaný vklad namiesto do dôchodkového fondu, mali by dnes viac. A to je termínový vklad jeden z najhorších nápadov, ako si zarobiť.

Podstatný je princíp

V strednej Európe sa dôchodkové reformy zavádzali ako definitívne platné, nemenné, mali pretrvať desiatky rokov. Iba tak sa totiž človek, ktorý sa rozhoduje, či do systému vstúpi, vôbec môže rozhodnúť. On totiž vie, či by mal vedieť, čo ho čaká, vie, ako bude systém vyzerať o 20 rokov.

Tých 22 slovenských zmien počas krátkeho obdobia je však úplne zásadných a celkom menia podobu systému. Dnes už beží podľa iných pravidiel ako v čase, keď doň (pôvodne povinne) jeho klienti v roku 2008 vstupovali.

Slovensko je pritom z krajín visegrádskej štvorky už tretím štátom, ktorý umožnil ľuďom v rozpore s pôvodným plánom systém opustiť. Slovenská republika to doteraz nestihla len preto, že ešte druhý pilier ani poriadne nespustila.

Keď to spojíme s tým, že na ďalšie roky hrozí v celej Európe o niečo vyššia inflácia, zdá sa rozumnejšie investovať radšej napríklad do štátnych dlhopisov ako do druhého piliera. Ich reálny výnos je totiž vyšší a dlhopisy sú likvidnejšie, teda menej rizikové ako fondy.

Mimochodom, pre Čechov, ktorí už čoskoro budú postavení pred zásadnú voľbu vstúpiť alebo nevstúpiť, z toho plynie skvelé ponaučenie.