Robia to pre vaše deti

Hana Fábry, občianska aktivistka | 12.09.2012 22:00
Nebuďme zbabelci a zapojme sa 13. septembra do štrajku!!! S tromi výkričníkmi vyzval na štrajk členky a členov Slovenskej komory učiteľov jej viceprezident Ivan Dudáš.

Jedna zo súkromných jazykových škôl operatívne inzeruje: „My neštrajkujeme. Prihláste počas štrajku svoje deti na jednodňový tábor all inclusive.“ Kšeft je kšeft. Ale inak sa k štrajku učiteliek a učiteľov, ktorý mal byť na programe dňa už najmenej jednu desiatku rokov, prihlásilo 90 percent základných škôl, 80 percent stredných a tretina „výšok“. Dnešok ukáže realitu.

Tak ako lekársky štrajk či štrajk sestier, aj tento už dostal nálepku štrajku za vyššie platy. Ale také jednoduché to nie je. Rovnako ako pri štrajkoch v zdravotníctve, aj tu idú požiadavky štrajkujúcich hlbšie pod povrch (oprávnených) osobných pohnútok. Odborový zväz školstva a vedy na Slovensku síce požaduje platy na úrovni 1,2– až dvojnásobku priemerného platu, zdôrazňuje však aj systémové navýšenie financií do školstva, porovnateľné so štátmi únie. Komora učiteľov ide ešte ďalej a volá: „Chceme dôstojné školstvo!“

Na jednej privátnej diskusii (primárne k inej téme ako štrajk kohokoľvek za čokoľvek) som diskutujúcich počúvala systémom „sánka dolu, šéfe“. Traja z prítomných besedníkov boli totiž učitelia – ľudia k štrajku viac ako ústretoví. A sedeli tam tiež rodičia, ktorých sa „akcia“ týka rovnako bytostne. Takže prišiel na pretras aj štrajk učiteliek a učiteľov (a nepedagogických zamestnancov; aby sme nezabudli). Štrajk pre mnohých rodičov znamená, že musia ostať doma a postarať sa deťom o program. Živá debata, niekto by možno povedal neriadené prekrikovanie, ťala do živého: „Naštve ma škola, keď si budem musieť zobrať dovolenku. Neštrajkujte na úkor rodičov. Aspoň pre prvý stupeň zriaďte školské kluby. Inak vás ale podporujem.“ A je vymaľované.

Ešte stále nám uniká, že subjektom nátlakového štrajku je „nevinná obeť“. Inak k tlaku – a k výsledku – nedôjde. Kolobeh nespokojnosti v spoločnosti z nás striedavo robí raz obete štrajkov, inokedy ich iniciátorov. Ideálne však je, ak aj obeť chápe svoju dejinnú rolu v celom procese. A hoci pochopenie nie je podmienkou, pomôže – obeti, tlaku i cieľu tlaku. Ivan Dudáš na webovej stránke komory napísal aj to, že sa snaží riadiť heslom „Slová potešia, ale skutky presvedčia“. Ako by povedal klasik: „A o tom to je.“

Školstvo sa dopracovalo k rozsiahlej mozgovej príhode, my však máme tendencie vajatať okolo pacienta, či nie je náhodou iba opitý, a či teda skutočne potrebuje našu pomoc. Pritom diagnóza je zrejmá už dávno. Rezort školstva sa zmieta v agónii podvýživy, časť rodičov krátkozrako rieši viac vlastnú prítomnosť ako budúcnosť svojich detí, vzdelanostná (a kultúrna) úroveň v krajine klesá a školské odbory vedia, že k pacientovi sa zakráda exitus. „Všichni na jednom jevišti velikého světa stojíme, a cokoliv se tu koná, všech se týče,“ zo 17. storočia odkazuje učiteľ národov Ján Amos Komenský. Tentoraz slovenským mamám a otcom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ