To je Slovensko!

V Londýne budú na verejných miestach visieť plagáty s otázkou: „Vedeli ste, že…“, po ktorej bude nasledovať nejaký fakt o Slovensku. Cestujúci v metre tak bude mať možnosť zahľadieť sa na obrázok horského potoka, cez ktorý sa brodí Audi Q7. Plagát oznamuje, že auto sa vyrába na Slovensku. Pri obrázku Oravského zámku je zase informácia, že slávny čierno-biely upírsky film Nosferatu z roku 1922 sa čiastočne nakrútil aj tam. Text sa končí víťazným zvolaním This is Slovakia!

Kampaň je po grafickej stránke spracovaná štandardne. Nepôsobí trápne. Otázka znie, načo je vlastne dobrá. Viac odpovedá na komplex Slovákov, že nie sú známi vo svete, ako na jasne definovanú potrebu pritiahnuť investorov či turistov. A klame…
Ďalší plagát totiž oznamuje, že padák vynašiel Slovák Štefan Banič. To je hlúposť, aj keď u nás často opakovaná. S padákmi sa skákalo už v 18. storočí. Najprv išlo o konštrukcie s pevným rámom. Ale už v roku 1797 Francúz André-Jacques Garnerin použil kupolovitý padák z látky, ku ktorému neskôr pridal stabilizačné prieduchy. Bol to základ moderného štandardu.

Spoľahlivo však nebolo vyriešené otváranie, zvlášť dôležité pri výskoku z lietadla (prvý zoskok v roku 1911). Jedným z mnohých neprofesionálnych experimentátorov v období okolo začiatku prvej svetovej vojny bol aj akýsi Štefan Banič. Navrhoval padák sukňu, ktorú otváral pružinový mechanizmus. Predstavoval si, že táto konštrukcia bude upevnená na boku lietadla a letec do nej v prípade potreby vkĺzne. Dokonca s ňou zrejme pokusne skočil z budovy. Mal šťastie, že sa nezabil.

To, že jeho „padák“ bol mimoriadne nestabilný, sa pokúsil vyriešiť tým, že navrhol, aby si letec so sebou bral balast ťažší ako on sám. Spustil by si ho na popruhoch uviazaných okolo pása a tak by sa vytvorilo ťažisko pod padákom. Skrátka a dobre, išlo o slepú uličku. Neexistuje nijaký hodnoverný dokument, že by s Baničovým „padákom“ niekto opakovane skočil a už vôbec nie z lietadla.

Napriek tomu mýtus „vynálezcu padáka“ rokmi naberal na sile. Po vytvorení federácie v roku 1969 dostal punc oficiálnosti nakrútením lživého dokumentárneho filmu a vytvorením pamätníka pred bratislavským letiskom. Nezmysly o vynáleze, ktorý "zachraňoval životy letcov v prvej svetovej vojne“, sa dokonca dostali do učebníc.

To, že prežívajú v čase internetu, keď si veci možno naštudovať pri pár pohodlných kliknutiach na počítači, je pomerne fascinujúce. Aj keď, úprimne povedané, neprekvapuje to. Mýty si veselo žijú svojím životom, pretože v médiách či vo verejnosti chýba zdravá zvedavosť a úsilie odhaliť pozadie a logiku vecí. Je jedno, či ide o Baniča, národné dejiny alebo o mechanizmy verejnej politiky.

Na záver pozitívum. Ďalší z plagátov upriamuje pozornosť na to, že zo Slovenska pochádza aj výrobca antivírusových programov Eset, svetová špička vo svojom odbore. Konečne niečo, čo môže reálne motivovať investorov. Či pôsobiť ako pozitívny vzor pre šikovných ľudí doma.