To akože už?

Streda by bežala tradičným tempom, so zvyčajnou dávkou stresu, keby nie tej nešťastnej správy. Vydala ju nemenovaná slovenská tlačová agentúra. Očividne sa „inšpirovala“ jedným článkom v rakúskych médiách. Aby nič nezmeškala, asi sa nezdržiavala hľadaním pôvodného dokumentu, na ktorý sa text odvoláva. A tak to prišlo.

Veci sa chopili médiá. Hádam aj pod vplyvom neznesiteľných horúčav. Začali písať maily, volať osvedčeným analytikom a komentátorom, žiadať o vyjadrenia inštitúcie. Možno, ale len naozaj možno, si niektorí z nich našli a otvorili i pôvodný osemstranový dokument. To už však nedokázalo zastaviť lavínu bombastických správ o „desiatich štátoch vytvárajúcich európsku federáciu“. Ako to už pri dobrých príbehoch býva, tento je zábavný aj poučný.

Inkriminovaný dokument je predbežnou správou mapujúcou doterajšiu diskusiu neformálnej skupiny ministrov zahraničných vecí, vedených šéfom nemeckej diplomacie Guidom Westerwelleom. Mandátom skupiny, vytvorenej začiatkom tohto roka zo súkromnej iniciatívy nemeckého ministra (dnes, diplomaticky povedané, nepatrí medzi najvplyvnejších politikov), je diskutovať o budúcnosti Európy. Bodka.

Výsledok má predstaviť európskym lídrom. Keďže sa blíži opäť kľúčový summit, spracovala predbežnú správu. Jej odporúčania poslúžia maximálne ako jeden z podnetov, hoci Westerwelle by chcel asi zohrať osudovejšiu rolu.
V poriadku, môžeme si povedať. No ak desať ministrov zahraničných vecí navrhne vytvorenie Spojených štátov európskych, hoci neformálne, má to politickú váhu. Vtip je v tom, že nenavrhlo.

V dokumente uverejnenom na stránkach ministerstva zahraničných vecí NSR sa nič také nenachádza. Jeho drvivú časť tvoria návrhy na silnejší európsky dohľad nad rozpočtami, vytvorenie opatrení na podporu rastu, posilnenie globálneho postavenia EÚ, ochrany jej vonkajších hraníc a pod. Nič zásadne nové, čo by nezaznelo už niekoľkokrát. To isté platí o navrhnutých inštitucionálnych zmenách.

Slovenské mediálne vody tak asi rozbúril posledný odsek. Stručne zhŕňa diskusiu o hlbších zmenách v dlhodobom horizonte – čo je podčiarknuté. Väčšina ministrov navrhla, aby sa začalo diskutovať o možných zmenách v usporiadaní vzťahov, ktoré by zahŕňali ďalší prenos suverenity z národnej na európsku úroveň. Prípadne o reforme inštitúcií, ktorá by priblížila úniu k modelu federálneho štátu. Zopakujem: „väčšina ministrov“ (z desiatich), „začalo diskutovať“ a „v dlhodobom horizonte“.
Bombastická správa o európskom superštáte spľasla na technokratickú správičku druhoradého významu. A sľúbené ponaučenie? Veď to predsa všetci vieme, že keď sa čosi šije horúcou ihlou, tak…

Len na okraj: nápadu eurofederácie sa vôbec netreba brániť. Dokonca by som ju, pri určitom nastavení, privítal. No budeme si musieť všetci ešte počkať.