Poklad v ťahu, máme prst!

Dvadsať rokov bašoval v tejto inštitúcii. Ako? O tom viacerí vedeli, len im to akosi neskoro došlo. Medzitým zmizol Národný poklad, podpisovali sa nevýhodné zmluvy bez vedomia matičných orgánov, lebo iba jej horlivý predseda mal prístup k akémusi legendárnemu účtu 128, na ktorom boli uložené matičné peniaze. Sám robil miliónové finančné čachre, ktoré neskôr nevedel podložiť ani zdôvodniť…

Ďalšie peniaze sa stratili počas investičných operácií Nadácie Matice slovenskej, opäť pod vedením Jozefa Markuša, a zmizli aj vzácne obrazy a knihy, ktoré Matica podostávala ako dary od národne cítiacich Slovákov doma i v zahraničí. Niektoré sa našli u expredsedu doma, ten ich vraj medzičasom vrátil, ale stratili sa znovu. V Matici ich údajne nikde nemôžu nájsť.

Kým sa darilo predsedovi, darilo sa aj viacerým jeho zamestnancom, alias osobným právnikom či asistentom. Nemuseli chodiť do práce, niektorí dokonca nerobili vôbec nič, a brali neuveriteľné platy! Markuš sa dvadsať rokov správal, akoby celá Matica bola jeho súkromným majetkom, a zanechal státisícové škody.

Aby sme mu len nekrivdili, aj akúsi tajomnú skriňu – trezor, podľa terajšieho predsedu „absolútnu záhadu“, ktorá nepatrí nikomu a v ktorej by sa mohla nachádzať časť slovenského pokladu v podobe zlata a šperkov, dokonca zlatých zubov. Matici ich poposielali národne cítiaci občania v 90. rokoch minulého storočia, k čomu ich vyzýval Jozef Markuš na matičných stretnutiach. Kľúč od skrine má však iba správca nadácie, a odmieta ju otvoriť. Dokonca sám vraj nevie, čo by v nej mohlo byť!

Priznám sa, neviem presne, akú činnosť v súčasnosti vykazuje vedenie Matice, alebo by malo vykazovať. Pravdaže okrem toho, že postupne zisťuje nové a nové prešľapy bývalého predsedu. Najnovšie sa pochválili prstom Andreja Hlinku!

Pozostatky kňaza sa nenašli, ale prst vraj doteraz starostlivo opatrovali v múzeu v americkom Clevelande, podobne ako ďalšie zaujímavé dokumenty týkajúce sa slovenskej histórie. A je vraj šanca, že sa onen prst dostane na Slovensko! Zatiaľ však s istotou nevieme, čí je, všetko treba preveriť!

Matica funguje najmä z verejných zdrojov. Na rok 2012 jej ministerstvo kultúry vyčlenilo účelovú dotáciu pol druha milióna eur. Nový predseda je odhodlaný jej reputáciu napraviť, no prepúšťať sa nechystá. Jediný, kto sa môže báť o svoje miesto, je Markuš. Ten totiž aj po všetkých škandáloch ostáva členom Výboru Matice slovenskej so všetkými hlasovacími právami.

Na začiatok radím otvoriť tú, predpokladajme, prázdnu skriňu a potom uložiť do nej ten prst. Kým zistíme, komu patril a na čo by sa mohol používať, opatrujme ho v tej skrini ako národný poklad!

Vraj nová metla dobre metie. Toto príslovie očividne v prípade rodoľubej Matice slovenskej neplatí, lebo niet čo zametať. Tak pokračujme od začiatku!